Naše spoločenstvo

Naše spoločenstvo

Babička s koronou

Babička s koronou
osť nášho rodáka, otca Ondreja, z jeho misijnej služby v Kazachstane. Príbeh o babičke s koronou a solidárnej úcte.

## Osemdesiatročná babička
V nemocnici špecializovanej na choroby spôsobené vírusom Covid-19 sa ocitla istá osemdesiatročná babička. Bola na izbe spolu so svojím osemdesiatpäťročným manželom. Tento manželský pár bol spočiatku spolu, 
ale po niekoľkých dňoch, kvôli ťažkému priebehu choroby, muža Ivana zobrali na JIS. Na susednej izbe, hneď pri manželoch, ležal istý muž, ktorý sa s nimi podľa možnosti delil o jedlo, nápoje a ovocie, ktoré mu denne prinášali jeho známi. Keď videl babičkin neutíchajúci kašeľ, podelil sa s ňou aj s kvapkami proti kašľu. Požičiaval im dokonca aj svoj mobil, aby boli v kontakte so svojimi deťmi. Oni mu na oplátku často ponúkali banány.  

Postupne sused spozoroval, že manželia sú veriaci. Niekedy obaja, ale predovšetkým ona, sa veľa modlili. Sami mu prezradili, že sú pravoslávni. Po odchode manžela na JIS sused po večeroch často počul i videl osamelú babičku vzlykať. Bolo mu jej ľúto a podľa možnosti sa snažil s ňou rozprávať a povzbudiť ju. Bol tiež veriaci a cez komunikáciu na internetových sieťach pozýval ľudí k modlitbe za týchto manželov a zvlášť, za v kritickom stave nachádzajúceho sa, Ivana.

## Prosby o modlitbu
Pozýval k modlitbe mnohých: biskupov, kňazov, rehoľníčky, svojich príbuzných a známych, ľudí, ktorých poznal z pravoslávnej cirkvi, členov duchovných internetových skupín. K prosbe za nich na internete pripájal aj fotografiu babičky na izbe, s krátkym vysvetlením jej situácie. Keď jej prezradil, že sa mnohí za nich modlia, tak sa veľmi potešila. Úctivo sa poďakovala a prežehnala sa. Sused tlmočil lekárom, ako ťažko babička znáša osamelosť, a tak k nej na voľnú posteľ priradili dievčinu, ktorá jej robila priateľskú spoločnosť. Zvlášť jej to dobre padlo, pretože si nešťastnou náhodou vykĺbila ruku. Ivana si však ešte v čase pobytu v nemocnici Boh povolal k sebe...

Prinášame vám skúsenosť nášho rodáka, otca Ondreja, z jeho misijnej služby v Kazachstane. Príbeh o babičke s koronou a solidárnej úcte.

Osemdesiatročná babička

V nemocnici špecializovanej na choroby spôsobené vírusom Covid-19 sa ocitla istá osemdesiatročná babička. Bola na izbe spolu so svojím osemdesiatpäťročným manželom. Tento manželský pár bol spočiatku spolu, ale po niekoľkých dňoch, kvôli ťažkému priebehu choroby, muža Ivana zobrali na JIS. Na susednej izbe, hneď pri manželoch, ležal istý muž, ktorý sa s nimi podľa možnosti delil o jedlo, nápoje a ovocie, ktoré mu denne prinášali jeho známi. Keď videl babičkin neutíchajúci kašeľ, podelil sa s ňou aj s kvapkami proti kašľu. Požičiaval im dokonca aj svoj mobil, aby boli v kontakte so svojimi deťmi. Oni mu na oplátku často ponúkali banány.

Postupne sused spozoroval, že manželia sú veriaci. Niekedy obaja, ale predovšetkým ona, sa veľa modlili. Sami mu prezradili, že sú pravoslávni. Po odchode manžela na JIS sused po večeroch často počul i videl osamelú babičku vzlykať. Bolo mu jej ľúto a podľa možnosti sa snažil s ňou rozprávať a povzbudiť ju. Bol tiež veriaci a cez komunikáciu na internetových sieťach pozýval ľudí k modlitbe za týchto manželov a zvlášť, za v kritickom stave nachádzajúceho sa, Ivana.

Prosby o modlitbu

Pozýval k modlitbe mnohých: biskupov, kňazov, rehoľníčky, svojich príbuzných a známych, ľudí, ktorých poznal z pravoslávnej cirkvi, členov duchovných internetových skupín. K prosbe za nich na internete pripájal aj fotografiu babičky na izbe, s krátkym vysvetlením jej situácie. Keď jej prezradil, že sa mnohí za nich modlia, tak sa veľmi potešila. Úctivo sa poďakovala a prežehnala sa. Sused tlmočil lekárom, ako ťažko babička znáša osamelosť, a tak k nej na voľnú posteľ priradili dievčinu, ktorá jej robila priateľskú spoločnosť. Zvlášť jej to dobre padlo, pretože si nešťastnou náhodou vykĺbila ruku. Ivana si však ešte v čase pobytu v nemocnici Boh povolal k sebe...

Osamelosť s Covidom

Možno sa pre niekoho v tomto príbehu neudialo nič prevratné, ale každý pohár podanej vody má zmysel. Vírus Covid-19 spôsobuje nielen ťažkosti s dýchaním, ale prináša so sebou osamelosť. Pacienti sa stretávajú len s nemocničným personálom v skafandroch, sú zbavení možnosti vzájomného dotyku a objatia. Ak nevedia komunikovať cez mobil a sociálne siete, majú to ešte ťažšie. Nepotrebujú sa liečiť len liekmi. Túžia po ľudskej blízkosti. Lekári a zdravotnícki pracovníci si uvedomujú, aké sú dôležité aj malé prejavy záujmu a starostlivosti.

Všetci sme pozvaní Ježišom, zvlášť jeho podobenstvami o milosrdnom Samaritánovi, či o boháčovi a Lazarovi, ku konaniu dobrých skutkov. Musíme sa však vytrhnúť z ustarostenej a uponáhľanej mentality, ktorá sa zameriava len na plnenie povinností a napĺňanie svojich programov a plánov. Potrebujeme si zachovať slobodu pre spontánne a pohotové, aj keď často drobné, prejavy lásky. Veď srdca sa dotýka len to, čo vychádza zo srdca!

Otec Ondrej na lôžku

Aj otec Ondrej s vďačnosťou spomína na lekárov a zdravotný personál, keď prekonával na lôžku chorobu Covid - 19. Väčšinu lekárov a personálu tvorili moslimovia, ktorí o ňom vedeli že je katolíckym kňazom. Počas pobytu v nemocnici, i po ňom, slúžil za nich sväté omše. Pri svojom odchode im poďakoval listom, taškami pomarančov a ružencom, ktorý si zavesili do miestnosti pre lekárov. Za toto všetko mu tiež prejavili vďačnosť. Bolo zrejmé, že rozdielnosť náboženstva nebola prekážkou v ľudskosti a vzájomnej úcte. Svoje poďakovanie otec Ondrej začal slovami:

Vďaka lekárom

Drahí lekári, zdravotné sestry a sanitári – „naši bieli anjeli strážni“, ktorí ste mne aj mnohým ďalším chorým, pomohli vo veľkonočnom čase „vstať z mŕtvych“ z choroby Covid-19!

Veľké a úprimné vďaka vám všetkým a každému zvlášť, za vašu vynikajúcu starostlivosť a za všetko, čo ste urobili pre mňa a čo robíte pre všetkých chorých ľudí vo vašej nemocnici.

Koncom listu sa píše o tom, že všetci sme bratia a sestry stvorení Bohom a vykúpení Kristom. Usilujme sa v bratskom duchu byť otvorenými ku všetkým ľuďom. Pretože, ako hovorí Ježiš: „Náš Otec na nebi posiela slnko a dáva dážď na každého z nás“... My všetci sme Jeho deti...

Nech jediný milosrdný Boh nášho spoločného otca Abraháma, každého z vás i vaše rodiny a blízkych, za vašu starostlivú službu Jeho chorým deťom, štedro požehnáva.

AUTOR a FOTO: Ondrej Šmidriak

Naše spoločenstvo

Ostatné príspevky

Alžbeta nás učí
Naše spoločenstvo

Alžbeta nás učí

Jana Krajčíková
18. decembra 2021

*Deň svätej Alžbety pripadá na 17. november. Otec vikár nám priblížil vo svojej homílii život svätej Alžbety a pripomenul, že tento deň slávime ako deň zlomový a vážny. Pre mnohých z nás to bolo oslobodenie od prenasledovania kresťanstva, deň, kedy padol komunizmus a je to zároveň deň, kedy nám cirkev pripomína veľkosť našej patrónky mesta Zvolen.* Otec vikár ďalej vyzdvihol v homílii zaujímavé kontrasty jej života. Žena, ktorá pochádzala z najvyšších vrstiev spoločnosti, z kráľovského rodu, dokázala intenzívne a aktívne prežívať myšlienky chudoby. Nadchla sa myšlienkami svätého Františka. Pochopila, že všetci sme pred Bohom tým, čím sú chudobní pred nami. A preto sú nám v podstate rovní a my sme rovní im. A dokonca službou chudobným naprávame svoj vzťah s Bohom.