Naše spoločenstvo

Naše spoločenstvo

Ja som Svetlo sveta

Ja som Svetlo sveta

Človek, podobne ako kvet, nemôže žiť bez slnka. Potrebujeme slnečné teplo a svetlo, lebo život bez slnka odporuje našej prirodzenosti, ktorá zo svetla pochádza a k svetlu neodvratne tiahne. Preto je tma najvhodnejšia na spánok, ktorý je obrazom smrti.

Admirál Byrd, ktorý prežil dobrovoľnú samoväzbu v temnotách južnej polárnej noci, opisuje v knihe „Sám a sám“ jej ťažobu, keď Slnko zašlo na mnoho mesiacov a len na poludnie sa ukazoval na niekoľko sekúnd kalný náznak matného svetla. Keď priestor jeho skromnej chatrče bol trvale naplnený bezrozmernou temnotou, bez tieňov, bez obrysov hmoty, tma ničila telo, otupovala myseľ a nervový systém sa stával vo svojej funkcii stále ťažkopádnejší. Nemožno bez hlbokého pohnutia čítať riadky o ľudskej bezmocnosti v temnote. S akou radosťou uvítal tento admirál okamih, keď prvýkrát na niekoľko sekúnd na zamrznutom snehovom povrchu uvidel zase skutočné slnečné svetlo!

Aký radostný úsvit prináša prísľub Mesiáša a prvé známky, že naozaj prichádza. Veď On premôže všetky temnoty a „jasné svetlo zažiari vo všetkých končinách zeme“ (Tob 13,13).

„Veď, kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice, zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovské-ho trónu“ (Múd 18,14-15). Od tej chvíle niet temnoty. „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľ-ké Svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari Svetlo.“

Slovo advent pochádza z latinského „adventus“, čo znamená príchod. Advent je časom dvojakého čakania Pánovho príchodu, vyjadrený rozdelením adventného liturgického obdobia na dve časti.

V prvom období od 1. adventnej nedele do 16. decembra sa kladie dôraz na Parúziu, teda na druhý príchod Krista na konci času. Najcharakteristickejším zvykom sú tu roráty - sväté omše slávené ku cti Preblahoslavenej Panny Márie zvyčajne veľmi skoro ráno. Veriaci, často v tme, preniknutí len svetlom sviec držaných v rukách, spolu s Máriou očakávajú spásu, ktorú svetu prinieslo narodenie Spasiteľa.

Liturgické čítania sa týkajú okrem iného dramatickej výzvy prorokov, ktorí povzbudzujú k obráteniu, zdôrazňujú blížiaci sa koniec časov a konečný príchod Božieho kráľovstva. Cirkev nám však zároveň v každej svätej omši pripomína nádej spojenú s parúziou, teda druhým príchodom Krista slovami: „Aby sme vždy boli uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame blaženú nádej a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista“.

Druhé obdobie nás, naopak, pripravuje priamo na narodenie Krista, prostredníctvom ktorého Boh napĺňa všetky prisľúbenia dané v dejinách. Liturgia 4. adventnej nedele sa zameriava priamo na vtelenie Božieho slova. Tajomstvo Narodenia je naznačené aj v prefácii, ktorá hovorí: „Jeho predpovedali všetci proroci, panenská Matka Ho v nevýslovnej láske nosila pod srdcom, Ján ohlasoval Jeho príchod a ukázal na Neho, že už je tu. On nám dáva milosť, aby sme sa s radosťou pripravovali na slávnosť Jeho narodenia, aby nás našiel i bedliť v modlitbách i jasať na Jeho slávu.“

Dôležitým adventným symbolom je adventný veniec, ktorý má predovšetkým eschatologický význam a naznačuje večný advent – očakávanie ľudstva. Štyri sviece, zapálené postupne po sebe na každú adventnú nedeľu, symbolizujú blížiaceho sa Krista, ktorý je Pravým Svetlom. Často ho zdobia zelené konáre, znak života. V samotnom venci sa objavuje aj purpur, ktorý nám pripomína radostné očakávanie a potrebu duchovnej (mravnej) prípravy na príchod Pána. Ako celok je znakom spoločenstva, ktoré bdie v modlitbe a čaká na Pána.

...aby sme nepremeškali

Teraz, keď sme už spoznali symboliku adventu, možno stojí za to položiť si otázku, ako prežiť toto liturgické obdobie. Advent je zvláštnym časom čakania, a teda aj prípravy našich sŕdc – možnosť stíšiť sa, obnoviť si správny životný smer, vykonať si dobrú svätú spoveď. V tomto radostnom čase nás sprevádza Mária, ktorá ako prvá čakala na prichádzajúceho Boha. Ukazuje nám dnes, že je potrebné Boha neustále očakávať. A On k nám chodí naozaj každý deň, nielen na Vianoce. V rušných dňoch nášho života neprehliadajme Boha, ktorý stále klope na naše dvere aj skrze iných ľudí.

AUTOR: páter Matúš FOTO: pexels.com

Naše spoločenstvo

Ostatné príspevky

Patrónka sv. Alžbeta
Naše spoločenstvo

Patrónka sv. Alžbeta

Alžbeta Paulíková
24. decembra 2022

Farnosť Zvolen – mesto si v novembri pripomenula sviatok svojej patrónky – sv. Alžbety Uhorskej. Na tento deň sa veriaci pripravovali týždňovou duchovnou obnovou, ktorú viedli bratia dominikáni zo susednej farnosti. Slávnostnú svätú omšu celebroval banskobystrický diecézny biskup Marián Chovanec, ktorý pripomenul najvýznamnejšie vlastnosti tejto svätice. Mesto Zvolen 17. novembra oslávilo svoju patrónku sv. Alžbetu Uhorskú. Zomrela ako 24-ročná, ale patrí medzi najvýznamnejších svätcov v Cirkvi. Počas života dokázala obdivuhodným spôsobom pomáhať druhým ľuďom. Banskobystrický biskup Marián Chovanec počas svojej homílie povedal: „Slávime patrónku nášho kostola, slávime sv. Alžbetu, ktorá je najpopulárnejším svätcom u nás na Slovensku. Naše štatistiky hovoria, že najviac kostolov a chrámov na Slovensku máme zasvätených Panne Márii, Matke Božej. Ale ten najväčší chrám, najväčší kostol, ktorý sa nachádza na Slovensku, je zasvätený práve sv. Alžbete a je to katedrála – Dóm sv. Alžbety v Košiciach.“

Lamačské chvály
Naše spoločenstvo

Lamačské chvály

Alžbeta Paulíková
24. decembra 2022

Známa gospelová skupina Lamačské chvály organizuje každý piatok chválové večery. Často bývajú len online formou, jeden piatok však zavítali aj do Zvolena, kde v kostole sv. Dominika spestrili večernú svätú omšu a po nej spoločenstvo Dismas povzbudilo veriacich svojimi svedectvami. Do kostola sv. Dominika vo farnosti Zvolen – Západ prišli jeden októbrový piatok stovky veriacich, ktorí chceli zažiť spoločenstvo, modlitbu, chvály a vypočuť si povzbudivé svedectvá. Toto všetko mohli prežiť spolu s členmi gospelovej skupiny Lamačské chvály, ktorí po svätej omši zaspievali známe kresťanské piesne. Radosť zo spoločného večera vyjadril aj líder skupiny Braňo Letko: „Dnes sme mali takú túžbu len sa stretnúť. My sme ani netušili, že toto je miesto, kde sa zmestí tak veľa ľudí, ale to, že sme všetci mohli spoločne vstúpiť do modlitby, to bolo úžasné. A to, čo ma najviac dostalo, bolo, keď páter otvoril Bohostánok a celý kostol si len kľakol a všetci sme spievali Pánovi, to bolo niečo super. Najlepší režisér je len jeden a to je náš Boh.“