Kántrové dni
Tri dni po sviatku svätého Matúša sa vo filiálnom kostole v Zolnej zišli veriaci na slávnostnej hodovej svätej omši. Kostolík je postavený na malom návrší v strede obce a je obohnaný obranným múrom.
Ako kazateľa pán dekan Jozef Kraus pozval dominikána, pátra Rafaela z farnosti Zvolen-Západ. Svätú omšu doprevádzal spevácky zbor z filiálky Zvolen - Lieskovec.
Domáci veriaci spolu s veriacimi z okolia naplnili kostol do posledného miesta. Páter Rafael vo svojej homílii hovoril: „Bohu sa nebridí naša duchovná bieda. Hriech je veľké zlo, je horší ako choroba, horší než smrť, ale neprekáža Bohu v tom, aby ma miloval. Hriech nespôsobuje to, že by Boh prestal mať o mňa záujem. To my sa vzďaľujeme od Boha. Boh povedal: «Ja som s vami po všetky dni vášho života!» Po všetky dni, či mi je dobre, alebo zle. Či som svätý, alebo hriešny. Či to cítim, alebo necítim. Či to chcem, alebo nechcem. Nezabúdajme na to.
Pozrime sa na svätého Matúša. On vyberal peniaze pre Rimanov. Vyberal peniaze pre pohanov. Bol ako vlastizradca a tak k nemu aj židia pristupovali. Lebo zdieral vlastný národ. V očiach svojich vlastných bol na okraji. A do toho prichádza Pán Ježiš. Mal okolo seba zákonníkov, farizejov, ktorí rozumeli svätému písmu, ale on pristúpil k Matúšovi a jeho si vyvolil za učeníka. Boh nepozerá na nás tak, ako my ľudia.
Teraz pozrime na Matúšovu reakciu. Zákoníci a farizeji počúvali Ježišovu reč, ale ho aj odsudzovali. Nepočúvali jeho slovo. A Matúš, ten hriešnik, ten mýtnik, hneď všetko zanechá a ide za Ježišom.
A keď sa pozrieme na seba, aj my môžeme mať pocit, že nás ľudia odvrhujú, alebo sa sami k sebe tak staviame. Povieme si: «Ja nie som taký dobrý, aby som sa častejšie modlil a chodil častejšie na svätú omšu, ja mám hriešny život.» Alebo si povieme: «Počkám do Veľkej noci, počkám do Vianoc a potom pôjdem na spoveď.» No mýtnik Matúš povstal hneď a hneď šiel za Kristom. Hneď nechal mýtnicu, peniaze, svoj doterajší život a šiel za Ježišom. Netreba sa báť vstať a ísť za Ježišom.
Naša svätosť nespočíva v tom, že nezhreším, ale v tom, že napriek svojej slabosti vstanem, oľutujem a snažím sa ísť za Ježišom. Keď sa pozrieme na svätého Matúša, toto majme pred sebou. Nebáť sa ísť za ním, nebáť sa zanechať to, čo je možno príjemné, ale hriešne. Keď stokrát spadnem, stokrát povstanem. Takáto je cesta k svätosti.
Nech nám teda náš patrón, svätý Matúš, pomáha nebáť sa Boha, veriť mu, že pravdivé šťastie je len pri ňom.“
AUTOR: Jana Krajčíková FOTO: Jozef Kraus
