Naše spoločenstvo

Farnosť Zvolen – mesto si v novembri pripomenula sviatok svojej patrónky – sv. Alžbety Uhorskej. Na tento deň sa veriaci pripravovali týždňovou duchovnou obnovou, ktorú viedli bratia dominikáni zo susednej farnosti. Slávnostnú svätú omšu celebroval banskobystrický diecézny biskup Marián Chovanec, ktorý pripomenul najvýznamnejšie vlastnosti tejto svätice. Mesto Zvolen 17. novembra oslávilo svoju patrónku sv. Alžbetu Uhorskú. Zomrela ako 24-ročná, ale patrí medzi najvýznamnejších svätcov v Cirkvi. Počas života dokázala obdivuhodným spôsobom pomáhať druhým ľuďom. Banskobystrický biskup Marián Chovanec počas svojej homílie povedal: „Slávime patrónku nášho kostola, slávime sv. Alžbetu, ktorá je najpopulárnejším svätcom u nás na Slovensku. Naše štatistiky hovoria, že najviac kostolov a chrámov na Slovensku máme zasvätených Panne Márii, Matke Božej. Ale ten najväčší chrám, najväčší kostol, ktorý sa nachádza na Slovensku, je zasvätený práve sv. Alžbete a je to katedrála – Dóm sv. Alžbety v Košiciach.“

Miestny kňaz Jozef Kaniansky, ktorý už roky pôsobí vo Zvolene, oslávil 17.novembra svoje 78. narodeniny. Ako povedal, svätú Alžbetu vníma ako veľkú postavu katolíckej cirkvi a vyzdvihol aj význam farského kostola: „Tento kostol bol postavený deväť rokov od Alžbetinho svätorečenia, ktorý bol ako prvý v Uhorsku zasvätený sv. Alžbete. Bola tu aj nemocnica a hoci kostol už nie je v takej podobe ako kedysi, sv. Alžbeta je pre toto mesto veľmi známa. Aj na Slovensku je veľa kostolov zasvätených sv. Alžbete.“

Farníci si každý rok pri príležitosti sviatku svojej patrónky pripravia divadelné predstavenie, v ktorom priblížia život nejakého svätého. Keďže banskobystrická diecéza slávi tento rok Rok sv. Františka Xaverského, ochotníci predstavili život práve tohto svätca. Režisérka predstavenia Lívia Sebíňová povedala, že divadlo je spravené na dve fázy – jeho krátky životopis a jeho listy, ktoré sú autentické: „Práve tie listy sú dôležité, lebo dotvárajú ten jeho život a ukazujú nám jeho nádherné vnútro.“ Do prípravy divadla sa zapojilo viacero farníkov. Hercami boli nielen deti, ale aj ich rodičia a ďalší dospelí. Jednotlivé dejstvá boli doplnené piesňami detského farského zboru. Hlavnú postavu sv. Františka stvárnil Marián Drugda, ktorý povedal, že táto úloha bola preňho veľmi obohacujúca a tento svätec mu je inšpiráciou aj do jeho osobného života: „Keď som čítal tie jeho listy, tak som si uvedomil, že v akej dobe žili pred tými 500 rokmi a koľko ťažkostí museli prekonať. Sv. František musel byť naozaj zasiahnutý Kristom, že ho to neprešlo, a že ho tá veľká túžba ohlasovať Krista hnala cez všetky nástrahy. A ja tiež tak túžim po tom, aby som bol tak zasiahnutý, lebo človek aj počuje to slovo, aj to chce robiť, ale nejde to. Musí to prísť zvnútra a musíme sa modliť a prosiť o Božiu milosť, aby nás Kristus tak zasiahol, aby sme o tom nemohli nehovoriť.“