Miništranti na Močiari
Ministri – ako si naši miništranti hovoria – boli na Močiari sledovaní exotickým vtáctvom. Ako sa im tam vodilo?
My, miništranti z farnosti Zvolen-mesto, sme ani tento rok nechceli sedieť cez zimné prázdniny doma, a tak sme sa vybrali na pár dní na sústredenie na chatu Močiar. Cestovali sme autobusmi a čas medzi prestupmi sme si krátili pri zamrznutom Belianskom tajchu.
Zatiaľ, čo sa jedni snažili skúšať kameňmi tvrdosť ľadu, druhí si užívali výhľady, a tí zdatnejší sa otužovali vo vode. Jeden miništrant poznamenal: “Nevedel som, že s miništrantmi je aj čakanie zábava.“ Potom sme sa dočkali ďalšieho autobusu, ktorý nás odviezol už priamo do našej destinácie.
Po ubytovaní sa sme išli von, ale kvôli nedostatku snehu sme si nemohli postaviť iglu ani snehuliaka. Naopak, vďaka tesnej blízkosti futbalového ihriska hneď vedľa chaty sme si mohli ísť zahrať futbal. Hrali sme ho takmer každé dopoludnie. Naše zápasy sledovali a povzbudzovali exotické vtáky Emu hnedý austrálskeho pôvodu, ktoré boli na farme priamo pri ihrisku. Blízkosť prírody pri chate bola tiež výhodou, ktorá nám umožňovala každé ráno nadýchať sa v lese sviežeho vzduchu pri krátkej rozcvičke a poobede sme ju zas mohli spoznať počas rôznorodých aktivít, ako napríklad pri orientačnom behu.
Večer, keď už zapadlo slnko, sme využili čas na hranie spoločenských hier, či na tímový kvíz. Okrem zábavy sme nezaostávali ani s modlitbou a spoločnými večernými zamysleniami. Jeden večer sme sa zamýšľali nad tým, kde sme videli Boha v daný deň. Odpovede na toto zamyslenie boli pestré. Jedni ho videli v druhých, iní ho videli v rôznych situáciách. Pravda je taká, že sme nášho Boha mohli vidieť aj priamo na omši, keď nám ju na Troch kráľov slúžil banskoštiavnický pán farár. Pán farár bol rád, že videl okolo seba toľkých miništrantov.
Naše sústredenie sa končilo v sobotu ráno. Po raňajkách a upratovaní chaty sme sa vybrali domov. Keďže v sobotu chodieva málo autobusov, tak sme sa s našimi ruksakmi vybrali na malú túru cez vrch Demian až na vlakovú stanicu do Hronskej Dúbravy. Cestou sa nám naskytli krásne výhľady na okolie, kde prevládala inverzia, a to sme využili na spoločnú fotku.(viď. foto) Aj napriek tomu, že sa sústredenie už skončilo a museli sme sa vrátiť k našim každodenným povinnostiam, načerpali sme na ňom dostatok sily, aby sme tým povinnostiam mohli čeliť.
AUTOR A FOTO: Ondrej Priškin
