Naše spoločenstvo

Naše spoločenstvo

Naše sestričky

Naše sestričky

Rehoľná sestra odpovedala svojím „áno“ Bohu na Jeho pozvanie, aby svoj život zasvätila len Jemu, patrila iba Jemu. Toto je to prvé a najdôležitejšie poslanie v živote zasvätenej osoby. Mať neustále upretý zrak na svojho Boha.

Zasvätená osoba je osobitne zameraná na oslavu Boha, budovanie Cirkvi a spásu sveta. Všetko ostatné – to sú len čriepky v mozaike života zasvätenej osoby.

Vo Zvolene boli rehoľné sestry z Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského s určitými prestávkami už od roku 1939. Kedysi to boli zdravotné sestry v nemocnici. V súčasnosti je naša Kongregácia vo Zvolene zastúpená malou komunitou troch sestier. Sestra Antonella – kostolníčka, sestra Henrieta jej pomáha a sestra Anastázia je katechétka.

Svoje najdôležitejšie poslanie napĺňajú predovšetkým modlitbou, v ktorej vyprosujú milosti pre všetkých, ktorí to od nich očakávajú a potrebujú. Svoj deň začínajú v prítomnosti Eucharistického Ježiša v kaplnke bytu, v ktorom bývajú.

Eucharistia je neodmysliteľnou súčasťou zasväteného života. Preto je kaplnka s Eucharistickým Kristom najcennejším miestom spoločenstva sestier, ktoré sa tu snažia svojím zasvätením oslavovať Pána. Denne vyprosujú požehnanie pre mesto aj ľudí, ku ktorým boli poslané.

AUTOR: sr. Anastázia FOTO: Jozef Kraus

V byte komunity sestier Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského, na ulici Nám. Slobody 1935/2, bola požehnaná kaplnka Božského Srdca Ježišovho.

Na pamätnej listine je napísané:

S vďačnosťou Pánu Bohu kaplnku požehnal s povolením Mons. Mariána Chovanca, banskobystrického biskupa, dňa 1. mája roku Pána 2022 vdp. Jozef Kraus, farár - dekan Farnosti sv. Alžbety Zvolen – mesto.

ĎAKUJEME VŠETKÝM, KTORÍ DUCHOVNÝMI A MATERIÁLNYMI OBETAMI PRISPELI K ZRIADENIU KAPLNKY.

vo a matka predstavená Anastázia vpravo

sestra Henrieta vpravo a matka predstavená Anastázia vpravo

stolníčka)

sestra Antonella (kostolníčka)

Naše spoločenstvo

Ostatné príspevky

Prázdniny
Naše spoločenstvo

Prázdniny

Veronika Plichtová
3. júla 2022

Letné obdobie sa spája s oddychom a dovolenkami. Počas celého roka sa tešíme na voľné dni, plánujeme si program. Naše telo si môže oddýchnuť a načerpať nové sily pri mori, v prírode, v tichu alebo na chate s rodinou či priateľmi. Pracovné povinnosti ustupujú do úzadia, viac sa venujeme sebe, svojim záľubám, či členom rodiny, na ktorých počas roka nemáme čas. Častokrát sa však stane, že má prázdniny aj naša modlitba, náš duchovný život. Naše dni sú počas prázdnin často prázdne, bez Boha. Však, keď si slovo prázdniny rozložíme, znamená prázdne dni. Ráno, ledva čo – to zašomreme a cez deň zabúdame, že je Boh. Áno, chválim a prosím každou svätou omšou, každým pohľadom na nebo, strelnou modlitbou. Je prirodzené, že sa viac utiekame k Bohu v dňoch starostí a smútku. Prosíme Najvyššieho, aby nám pomohol, aby vyriešil náš problém, na ktorý nemáme síl.

Nový vojenský dekan
Naše spoločenstvo

Nový vojenský dekan

Marek Trochan
3. júla 2022

Po sedemnástich rokoch skončilo moje pôsobenie vo funkcii vojenského kaplána na Veliteľstve vzdušných síl vo Zvolene. Som vďačný Bohu za tie roky. Moja vďačnosť však patrí aj vám, otcovia a bratia kňazi, pôsobiaci vo Zvolene a blízkom okolí: súčasnému dekanovi a jeho predchodcom, farárom a neustále odchádzajúcim a prichádzajúcim kaplánom a diakonom, rovnako ako synom sv. Dominika „zo Západu“ a synom sv. Benedikta na Sampore. Vďaka vám za kňazské bratstvo, spoluprácu a obyčajné ľudské prijatie pri stretnutiach. Vďaka rehoľným sestrám v minulosti aj sú-časne pôsobiacim vo zvolenskej farnosti. Váš život je tajomstvom, svedectvom a službou. Aj pre mňa. A všetkými troma rozmermi sa ma pri stretnutiach s vami dotýka. Veľká vďaka patrí veriacim z farností vo Zvolene a blízkom okolí, ktorí sa liturgicky aj osobným podielom zapájali do života vojenskej farnosti. Tak sme spolu mohli prežívať univerzálnosť Cirkvi v jej pestrosti.

Akcie miništrantov
Naše spoločenstvo

Akcie miništrantov

Ondrej Priškin
3. júla 2022

Zvolenskí miništranti sa počas obdobia korony stretávali veľmi málo. Po dlhej pauze nás opäť vidieť pri oltári. Najviac sme sa tešili na službu pri obradoch Veľkonočného trojdnia. Naspäť sú celý rok aj miništrantské stretká, na ktorých sa nielen zdokonaľujeme v miništrovaní, ale sa aj bavíme a hráme. Najčastejšie rozprávame o osobnostiach spojených s miništrovaním, ako napríklad o svätom Tarzíciovi - prvom miništrantovi – a snažíme sa poučiť z jeho príbehu, či o svätom Don Boscovi, ktorý viedol mladých chlapcov z ulice. Tiež si vysvetľujeme liturgické úkony, ktoré by mal vedieť každý miništrant, slúžiac pri oltári. Ako príklad, rozkladanie kalicha a prinášanie obetných darov, zručné narábanie s knihami (po latinsky libriferovanie), narábanie s kadidlom. Úkony sv. omše sa často učíme priamo v kostole. Hry hrávame potom v klube pod farou alebo pri peknom počasí vonku v parku. Jedným zo skvelých zážitkov, ktorý sa nám stal počas stretka, bolo stretnutie sa s majiteľmi pretekárskych áut vystavených na námestí, ktorí nám dovolili si do nich sadnúť a pokochať sa interiérom.