Naše spoločenstvo

Naše spoločenstvo

Patrón svätý František

Patrón svätý František

Zakladajúcu listinu troch nových diecéz vydala panovníčka Mária Terézia 15. januára 1776 vo Viedni a pápež túto skutočnosť definitívne schválil 13.3.1776, keď vydal zakladajúcu bulu „Regalium principum“. Za prvého biskupa banskobystrickej diecézy bol vymenovaný gróf František Berchtoldt, ktorý po potvrdení pápežom prijal konsekráciu v Dóme sv. Martina v Bratislave 13.10.1776. Príchod biskupa do Banskej Bystrice sa odohral 28.10.1776 o 3. hod. popoludní. Záznamy hovoria, že v ten deň bolo pochmúrne počasie, poprchávalo, ale ani táto skutočnosť nemohla prekaziť sviatočnú náladu veriacich z mesta a širokého okolia. Biskupa uvítalo početné bandérium (sprievod sviatočne oblečených jazdcov na koňoch) pri Kremničke a potom sprevádzalo biskupský koč ku slávobráne na Huštáku, kde čakali na biskupa predstavení mesta a početné kňazstvo z mesta a okolia. Po uvítaní za hlaholu zvonov o štvrtej popoludní biskup vošiel do zámockého kostola Nanebovzatia Panny Márie, kde odznelo slávnostné „Te Deum“ a biskup udelil svojim veriacim prvé arcipastierske požehnanie. Na druhý deň 29. 10. 1776 (utorok) sa konala slávnostná inštalácia biskupa vo farskom kostole v Banskej Bystrici, ktorý na biskupa pôsobil mohutným dojmom a chcel si ho zvoliť za svoju katedrálu.

Pre zaujímavosť uvediem, že pri tejto slávnosti mal biskup oblečený vzácny ornát, ktorý vlastnoručne vyšívala a biskupovi darovala cisárovná Mária Terézia. Mikuláš Mišík spomína, že ešte v 30. rokoch minulého stor. sa tento ornát s panovníčkiným monogramom nachádzal v sakristii katedrálneho kostola sv. Františka Xaverského. Biskup František Berchtoldt sa usadil v bývalom jezuitskom kolégiu a s veľkou húževnatosťou sa pustil do organizácie novovzniknutej diecézy. Už začiatkom novembra vymenoval katedrálnu kapitulu, ktorá pozostávala zo šiestich sídelných kanonikov, medzi ktorými boli aj traja ex jezuiti. Začal vyjednávať s predstaviteľmi mesta, keďže mesto bolo patrónom farnosti a malo starobylé právo voľby banskobystrického farára. Mesto sponzorovalo väčšinu nákladov na rekonštrukciu farského kostola, ktorý bol po požiari v auguste 1761 v dezolátnom stave. V tom čase väčšina členov mestského magistrátu boli evanjelici, ktorí neboli nadšení z toho, že sa Banská Bystrica stala sídlom katolíckeho biskupa. V určení farského kostola za katedrálu videli zásah do starobylých mestských práv a dali to biskupovi na vedomie.

Pod vplyvom týchto skutočností biskup na radu kapituly a banskobystrického kňazstva navrhol určiť za katedrálu bývalý jezuitský kostol sv. Františka Xaverského, ktorý bol od roku 1773 opustený. Aj keď tento kostol svojimi rozmermi a výzdobou nezodpovedal nárokom kladeným na katedrálny chrám, predsa len biskup a katedrálna kapitula mohli v ňom slobodne a bez obmedzení vykonávať svoje liturgické slávenia. Tieto skutočnosti prispeli k tomu, že cez viedenského nuncia, biskup koncom novembra 1776 poslal žiadosť pápežovi Piovi VI., v ktorej žiadal určiť za katedrálu bývalý jezuitský kostol a jeho patróna sv. Františka Xaverského za hlavného patróna novovzniknutej diecézy. Iste ho k tomu viedli aj rady bývalých členov Spoločnosti Ježišovej, ako aj skutočnosť, že sám biskup nosil krstné meno František. Vplyvom týchto historických okolností diecéza dostala svojho patróna. Biskup pri organizovaní diecézy prekonal mnohé prekážky, vykonal nadľudské organizačné dielo a po 17 rokoch úmornej biskupskej služby zomrel vo Sv. Kríži nad Hronom 14. 8. 1793 vo veku 63 rokov.

Sv. František Xaverský je už celých 246 rokov naším nebeským patrónom a orodovníkom. Je vzorom a inšpiráciou najmä pre kňazov, ktorí sú inkardinovaní do diecézy.

AUTOR: ThDr. Gabriel Brendza, dekan – farár, cirkevný historik

Naše spoločenstvo

Ostatné príspevky

Ružencová Matka
Naše spoločenstvo

Ružencová Matka

Alžbeta Paulíková
21. novembra 2022

Vo farnosti Zvolen – Západ tento víkend oslávili sviatok Ružencovej Panny Márie. Kostol sv. Dominika je vyhlásený za pútnické miesto práve ku cti Ružencovej Panny Márie. Veriaci sa počas celého týždňa duchovne pripravovali na túto slávnosť a každý deň rozjímali nad exhortáciou pápeža Františka Amoris Laetitia čiže Radosť z lásky. Do kostola sv. Dominika počas prvého októbrového týždňa prichádzali aj veriaci z viacerých okolitých farností. Spoločne sa pripravovali na odpustovú slávnosť Ružencovej Panny Márie, ktorú slávili v nedeľu 9.októbra. Každý deň počas sv. omše mal príhovor jeden dominikán, ktorý približoval časť dokumentu Svätého Otca Františka Amoris Laetitia. Prečo práve tento dokument, vysvetľuje páter Rafael Tresa: „Chceme sa práve počas tejto našej odpustovej slávnosti zamerať na rodiny, na ich posvätenie a práve na to, čo Svätý Otec vo svojej exhortácii vyzýva – Radosť z lásky – aby sme pomohli rodinám nájsť túto radosť a aby sme im to pomáhali vyprosovať od Pána Boha a Panny Márie.“ V utorok na sviatok svätého Františka z Assisi bol hosťom páter Dominik Letz, ktorý niekoľko rokov pôsobil vo farnosti Zvolen – Západ. Veriacim priblížil dokument pápeža Františka aj v spojitosti s týmto svätým. „Amoris Laetitia zmieňuje aj svätého Františka z Assisi ako svätca, ktorý bol fascinovaný tým, čo videl v živote Svätej Rodiny. A práve toto je také nádherné prepojenie modlitby posvätného ruženca, konkrétne tých radostných tajomstiev, a tejto témy nášho rodinného, manželského, každodenného života. Myslím si, že práve Ježiš Kristus je tým priesečníkom, keď rozjímame nad tajomstvami ruženca a nad životom Svätej Rodiny, že môžeme Ho objaviť a napriek tomu, že Svätá Rodina zažívala aj veľmi ťažké okamihy, Ježiš vždy naplnil túto skutočnosť svojou vernou láskavou prítomnosťou.“ V sobotu pokračovala duchovná príprava výnimočným programom. Začal sa modlitbou posvätného ruženca, ktorý sa pomodlili deti z našej farnosti. Po svätej omši bola prednáška otca Martina Rečla, riaditeľa arcidiecézneho centra pre rodinu v Košiciach. Vo svojom príhovore priblížil tému Jubilejného roka rodiny: „Rodinná láska je povolanie a cestou k svätosti. Táto cesta sa kráča malými krokmi. A čo rodinu spája, čo je jej zmyslom? No predsa žiť lásku. Učiť sa tomu musíme celý život. To je to, čo dostávame od mala zadarmo, dostávame to od Pána Boha nezištne a to sa aj rozdáva v rodinách. Tú lásku sa učíme potom žiť prakticky v rodinách, vo vzťahoch, v službe, v obetovaní a darovaní seba. Láska znamená na prvom mieste nechať sa milovať a potom aj rozdávať sa pre druhých.“ Na záver otec Martin povzbudil prítomných, aby dokázali ľahšie prijímať svoj kríž. Ako príklad priblížil život Chiary Corbelly Petrillo, ktorej proces blahorečenia práve prebieha. Zomrela ako 28-ročná, svoj život zasvätila Bohu, manželovi a ich deťom. Dve z nich zomreli krátko po narodení, tretie sa narodilo zdravé, ale počas tehotenstva už samotná Chiara vážne ochorela. Napriek tomu sa učila vo všetkom povedať Pánu Bohu áno. „Učila sa ten kríž zobrať tak, aby to bolo súčasťou jej cesty lásky, jej cesty za Pánom Ježišom. Napriek tomu aký mala veľmi ťažký život, aké kríže niesla aj kvôli jej chorobe, jej tvár žiari, keď vidíme jej fotky,“ dodal otec Martin Rečlo. Po prednáške mohli pútnici ostať v kostole sv. Dominika až do polnoci a spoločne vyprosovať milosti pre všetky rodiny. Výnimočnosťou bola modlitba akatistu požehnania rodín. Program pokračoval modlitbou ruženca a adoráciou, ktorá bola ukončená Eucharistickým požehnaním, ktoré dostali prítomný individuálne. Celotýždňová duchovná príprava vyvrcholila v nedeľu slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval honorárny banskobystrický dekan Jaroslav Pecha. Vo svojom príhovore povedal, že aj tento sviatok Ružencovej Panny Márie nám chce priblížiť našu spásu, ktorá sa začína tým, že povieme Pánu Bohu áno: „Tak ako aj Panna Mária povedala „Nech sa mi stane“, tak aj každý, kto chce ísť cestou spásy, musí povedať áno. Ani pre Pannu Máriu to nebolo jednoduché, ona nevedela, čo ju čaká, ale tá dôvera v Pána Boha bola veľká. Nevedela všetko a pritom to vierou vedela prijať. Takže ona nám ukázala cestu.“ Celotýždňová duchovná príprava na slávnosť Ružencovej Panny Márie bola aj duchovnou obnovou našej farnosti. Sme vďační, že nás naši kňazi dominikáni každý deň povzbudzovali a usmerňovali v tom, ako máme žiť vo svojich rodinách, ale aj v ďalších vzťahoch. Veríme, že všetky rady a úvahy dokážeme preniesť aj do praktického života a čerpať z nich ešte dlhé obdobie. **AUTOR:** Alžbeta Paulíková **FOTO:** Archív redakcie, rok 2019

Duchovná obnova ruženčiarov
Naše spoločenstvo

Duchovná obnova ruženčiarov

Alžbeta Paulíková
21. novembra 2022

Členovia ružencového bratstva z farnosti Zvolen – Západ mali spoločnú duchovnú obnovu. Stretli sa v Kostole sv. Dominika, aby rozjímali nad modlitbou ruženca, ale aj nad Pannou Máriou a jej úlohou v našich životoch. Spoločne si tiež obnovili sľuby členov ružencového bratstva. Duchovnú obnovu vo farnosti Zvolen Západ viedol promótor pre ruženec dominikán páter Matej Šulík. Vo svojom príhovore povzbudil veriacich k jednote spoločenstva. Ruženec je podľa jeho slov dar, cez ktorý si veriaci môžu vyprosiť mnoho požehnaní, ale aj uzdravení. Svoj príhovor zameral aj na dosiahnutie svätosti: „Svätosť spočíva v tom, že keď spadnem, keď zbadám svoj hriech, tak ho vyznám, a tým pádom môžem rásť. To je ten hlavný dôvod, aby nás hriech nezahanboval do takej miery, že ja potom všetko skrývam, ale poviem si vo svojom vnútri pravdu a idem ďalej,“ povedal veriacim páter Matej Šulík. V ďalšej prednáške páter Matej poukázal na dôležitosť modlitby ruženca, cez ktorý sa prihovárame Panne Márii. Ruženec prirovnal k bijúcemu srdcu, ktorý drží v človeku život. „Pravá modlitba, neustále opakujúca sa – to je tlkot duchovného srdca, ktorý nás potom nesie cez všetky životné situácie, ktoré zažívame a ku ktorým potom patrí aj hriech. Vďaka modlitbe však my ostávame pokojní. Ak aj prídeme o pokoj, modlitba nám ho vráti a my sme schopní vyznať svoj hriech.“ Pátra Mateja veriaci vo Zvolene dobre poznajú. Svoj rehoľný život začínal práve vo farnosti Zvolen – Západ, kde sa s veriacimi pravidelne modlieval posvätný ruženec. Preto boli veľmi radi, keď si po dlhšej dobe mohli vypočuť jeho príhovory. „Počas tých rokov sa páter Matej s farnosťou dennodenne modlil ruženec a bol pre nás obrovským vzorom. Dnes ma zaujali jeho slová – modliť sa znamená byť zachránený, modlíme sa, čiže robíme si cestu do srdca toho, koho máme radi – to je dar, ktorý je nám daný v ruženci,“ povedala horliteľka miestneho ružencového bratstva Anna Hanková. Ružencové bratstvo vo Zvolene na Západe funguje od roku 1996. Má päť ruží a jednu neúplnú skupinu. Dohromady má 107 členov. Jednou z horliteliek ruže je aj Viera Michalčáková, ktorá po duchovnej obnove tiež vyjadrila radosť a povzbudenie: „Na túto duchovnú obnovu sme sa veľmi tešili, keďže bola dosť dlho pandémia a nemohli sme sa takto stretávať. Duchovná obnova nám dala veľmi veľa, pretože páter Matej nám zdôrazňoval dôležitosť modlitby k Panne Márii – ako sa máme správne modliť, ako máme ponímať ruženec a ako máme používať aj tie strelné modlitby k Panne Márii.“ Veriaci sa počas spoločného dňa tiež modlili posvätný ruženec, v tichosti rozjímali pred Sviatosťou Oltárnou a obnovili si sľuby členov ružencového bratstva. Na záver sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Páter Matej Šulík robí ružencové duchovné obnovy vo farnostiach po celom Slovensku. Často príde povzbudiť členov bratstva, ale ako uviedol, v mnohých farnostiach si chcú založiť ružencové spoločenstvo po prvýkrát alebo obnoviť to, ktoré prestalo fungovať. Aj takýmto spôsobom pomáha, aby aj v ďalších farnostiach fungovalo duchovné a modlitebné spoločenstvo. **AUTOR:** Alžbeta Paulíková **FOTO:** archív p. Mateja

Plnosť darov Ducha svätého
Naše spoločenstvo

Plnosť darov Ducha svätého

Veronika Plichtová
21. novembra 2022

Po troch rokoch prípravy na prijatie sviatosti birmovania konečne nadišiel vo farnosti Božského Srdca Ježišovho ten slávnostný deň. Päťdesiatosem mladých i dospelých prijalo v sobotu 17. septembra 2022 z rúk otca biskupa Mariána Chovanca plnosť darov Ducha Svätého. Spolu s rodinnými príslušníkmi mohli deň predtým pristúpiť k sviatosti zmierenia. V celom predchádzajúcom týždni sa ich duchovná príprava zintenzívnila na svätých omšiach i po nich. My, ostatní, sme prosili za birmovancov a ich rodiny, aby slávnosť mala dôstojný priebeh a Duch Svätý pôsobil v celej farnosti. Slávnostne vyzdobený kostol naplnili do polovice birmovanci so svojimi birmovnými rodičmi. Veľký kňaz dnes prišiel k nám, požehnanie nesie nám. Veľmi silným okamihom bol samotný príchod otca biskupa, pastiera, ktorý s láskou a pokorou žehnal prítomných. Vo svojej kázni na začiatku poďakoval kňazom i animátorom za to, že pripravili mladých na prijatie sviatosti. Potom sa prihovoril samotným birmovancom. Vyzdvihol dôležitosť hľadania Boha nielen vedecky, úvahovo, filozoficky, ale intuitívne – srdcom. Intuícia nás privádza k tomu, že Boh je. Intuícia, reč srdca, nás sprevádza celým životom. Niektoré povolania by bez nej nemohli existovať. Otec biskup pripomenul, že v každom človeku je prirodzená túžba po pravde, spravodlivosti, šťastí. Vieme, že vo svete to tak nikdy nebude, že ich nikdy nedosiahneme. Prečo sme však stvorení? Pre to, aby sme nikdy nedosiahli šťastie? Nie. Môžeme ich dosiahnuť iba v Bohu. Tak sa napĺňajú slová sv. Augustína: „Nespokojné je ľudské srdce, pokiaľ nespočinie v Bohu.“ Vďaka plnosti darov Ducha Svätého dokážeme odpovedať na otázky, ktoré nám život kladie a smerovať k Bohu. Svoju kázeň uzavrel otec biskup príkladom zo života Svetlany Stalinovej, dcéry J. V. Stalina. Materiálne mala všetko, chýbalo jej však rodinné teplo. Vyštudovala literatúru, ktorá sa stala jej životnou radosťou. Pokúšala sa založiť si rodinu, striedala partnerov, šťastie, lásku však nedosiahla. Chcela si siahnuť na život, ale jeden zo známych jej na krúžku spisovateľov povedal, že jej chýba Boh. Potom našla vieru a kresťanský život. Emigrovala zo Sovietskeho zväzu a dožila sa 85 rokov. Otec biskup vyzval birmovancov, aby aj oni v slobode takto žili svoju vieru. Srdcia všetkým napĺňala obrovská vďačnosť za povzbudivé slová pastiera. Chválou, modlitbou a spevom znel celý chrám, kým birmovanci prijímali plnosť Darov Ducha Svätého. Ďakujeme Bohu za všetko: za našu farnosť, za kňazov i za more milostí, ktoré sa vyliali na náš chrám v tento požehnaný deň! **AUTOR:** Veronika Plichtová **FOTO:** archív farnosti Sekier