Naše spoločenstvo

Naše spoločenstvo

Radosť z Vianoc

Radosť z Vianoc

„Otvárajte brány hradieb kamenných,
otvárajte brány v srdciach zamknutých,
otvárajte, aby mohol prísť!

Zhoďte ťarchu všetkých svojich starostí,
pripravujte Pánu cestu v radosti,
pripravujte cestu,
aby mohol prísť k nám slávny Kráľ...“

Mnohí z nás určite poznajú túto staršiu pieseň. Pospevujeme si ju hlavne v tomto období, keď stojíme pred bránami Adventu.

Akékoľvek očakávanie je niekedy viac ako sama udalosť. Pre Advent to platí dvojnásobne. Vždy ho sprevádzali mnohé aktivity, počnúc rorátmi, svätými spoveďami, duchovnými obnovami. Duša sa napĺňala radostným očakávaním príchodu Kráľa. Občas sme duchovné aktivity preplietli radostným stretnutím s priateľmi pri punči vo vianočnej dedinke na námestí, či návštevou mikulášskeho predstavenia našich detí. V minulom roku sa však všetko zmenilo. Sedeli sme zavretí v domácnostiach, žiadne roráty, žiadna veľká príprava, žiadne skúšky na vianočný koncert či jasličkovú pobožnosť. Kráľ aj napriek tomu prišiel. Našli sme ho v trpiacich spolubratoch, v unavených lekároch, v našich kňazoch, ktorí nás povzbudzovali cez monitory obrazoviek. V spolufarníkoch, ktorí trpezlivo kládli nákupy pred dvere chorých, v modlitbách, ktoré sme vyslovovali za seba navzájom. Akoby nám Nebo chcelo ukázať, že malý Kráľ nepotrebuje naše adventné zvyky a rutinu, nepotrebuje pozlátko čokoládov

Nevieme, čo nás čaká počas Adventu a Vianoc v tomto roku. Medzi ľuďmi vládne strach, rozdelenie, hádky. Skúsme my, kresťania, ukázať svetu dôveru v Božiu prozreteľnosť. Nešírme okolo seba strach a obavy! Naučme sa odovzdávať „ťarchu svojich starostí“ Najvyššiemu! Buďme radostní svedkovia malého Kráľa! Nech sa vianočné „glória“ šíri z chrámov ulicami nášho mesta, nech nás novonarodený Ježiško naplní tou pravou radosťou a otvorí nám oči i srdcia pre potreby našich blížnych!

AUTOR: Veronika Plichtová
FOTO: Jozef Kraus

Naše spoločenstvo

Ostatné príspevky

Alžbeta nás učí
Naše spoločenstvo

Alžbeta nás učí

Jana Krajčíková
18. decembra 2021

*Deň svätej Alžbety pripadá na 17. november. Otec vikár nám priblížil vo svojej homílii život svätej Alžbety a pripomenul, že tento deň slávime ako deň zlomový a vážny. Pre mnohých z nás to bolo oslobodenie od prenasledovania kresťanstva, deň, kedy padol komunizmus a je to zároveň deň, kedy nám cirkev pripomína veľkosť našej patrónky mesta Zvolen.* Otec vikár ďalej vyzdvihol v homílii zaujímavé kontrasty jej života. Žena, ktorá pochádzala z najvyšších vrstiev spoločnosti, z kráľovského rodu, dokázala intenzívne a aktívne prežívať myšlienky chudoby. Nadchla sa myšlienkami svätého Františka. Pochopila, že všetci sme pred Bohom tým, čím sú chudobní pred nami. A preto sú nám v podstate rovní a my sme rovní im. A dokonca službou chudobným naprávame svoj vzťah s Bohom.