Zahrajme sa
Hurá! Povedali si zvolenskí miništranti. Konečne jar a môžeme si ísť zahrať von futbal. Tak ako väčšinu iných chlapcov, aj nás táto hra baví. Prečo? Lebo sa vybeháme, ale hlavne sa stretneme ako partia malých i veľkých.
Jednou z vecí, ktoré robia futbal takým lákavým, je jeho jednoduchosť. Pravidlá, výstroj a tímová hra sú pomerne ľahké a nenáročné, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo je tento kolektívny šport taký populárny aj medzi miništrantmi. Ale ak ste vo futbale úplnými nováčikmi, je dôležité pochopiť jeho základy.
A tak ponúkam základy futbalu pre tých chlapcov, ktorí by si chceli s nami nielen zahrať, ale sa aj k nám pridať pri miništrovaní a iných spoločných akciách. Ide jar a leto, verím, že každý si nájde tú svoju obľúbenú aktivitu s našou partiou. Snáď sa nám podarí dať dokopy aj miništrantský zápas medzi našimi farnosťami.
Základy miništrantského futbalu
Rovnako ako pri každom športe, najlepšie je začať s nácvikom základných prvkov ešte skôr, než sa ponoríte do samotnej športovej aktivity alebo hrania.
Typické hranie futbalu spočíva v tom, že členovia jedného tímu, ktorý je držiteľom lopty, rozohrávajú hru, prihrávajú loptu spoluhráčom a snažia sa s loptou dostať na miesto, odkiaľ ju môžu kopnúť alebo iným dovoleným spôsobom nasmerovať do brány. Ak sa im podarí dostať loptu do brány, nazýva sa to gól a tím získava bod. Druhý tím mu v tom má za úlohu zabrániť, a to platí aj naopak. Hra sa hrá v dvoch polčasoch, s prestávkou medzi nimi.
Futbal je nenáročná hra na vybavenie. Každý futbalista musí mať len poriadnu obuv, tenisky alebo kopačky a nejaké športové tričko, najlepšie dres. Brankár by mal okrem toho mať aj brankárske rukavice.
Zvyšok vybavenia potrebného na hranie futbalu je futbalová lopta, futbalové ihrisko a bránka na každom jeho konci.
Tí, ktorých táto ponuka oslovila, sa môžu pridať k nám miništrantom a v nejakú peknú nedeľu si pôjdeme zas, tentoraz všetci spoločne, zahrať futbal. Kedy? To sa dozviete z miništrantskej nástenky v sakristii Kostola sv. Alžbety.
Všetci ste vítaní.
Autor: Ondej Priškin Foto: Martin Moniš
