História farnosti
Benediktínske misie v 7. storočí
Farnosť Zvolen-mesto, zasvätená sv. Alžbete, je veľmi starobylá. Už v Predveľkomoravskom období prichádzali na územie dnešného Slovenska iroškótski mnísi ako misionári. Posielal ich sv. Gál, pôvodom Ír, ktorý účinkoval pri Bodamskom jazere a zomrel v r. 640. Prvý jeho životopis vznikol v r. 670 a posledný v r. 833. Títo benediktíni k nám prichádzali po Dunaji a potom proti prúdu riek Váh a Hron do vnútrozemia. Robili si pastoračné centrá a odtiaľ potom vychádzali do okolia. Také centrá mali v Ostrihome, v dnešnom Štúrove, v Hronskom Beňadiku, v dnešnom Žiari nad Hronom a v Kremnici. Preto môžeme predpokladať, že svojou misiou zasiahli aj Zvolen a jeho okolie. Aj pomenovanie fara, farár má pôvod v tejto misii. V Cirkvi sa používa slovo parochia a parochus, čo má pôvod v Rímskej ríši. Na východnom Slovensku sa používa slovo plebánia a plebanus od latinského slova plebs = ľud.
 na kopčeku dnešnej záhradkárskej osady po pravej strane cesty od Krupiny a rieky Neresnica pri vstupe do Zvolena. Jestvovanie hradu potvrdil archeologický prieskum (Beliaková). Prvý kostol vo Zvolene stál na mieste dnešného Zvolenského zámku, tam sú na nádvorí priznané jeho základy. [Kostol sv. Mikuláša](https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/140766/2_ArchaeologiaHistorica_33-2008-1_26.pdf?sequence=1) spolu s mestom zničili Tatari v r. 1241. Mesto sa tiahlo na povodí rieky Slatina. V čase Uhorska (vzniklo v r. 1000) bol v 11. storočí postavený dnešný [Pustý hrad](https://sk.wikipedia.org/wiki/Pust%C3%BD_hrad_(Zvolen)).](/static/a99fc014e331f4065300d5523c593694/170c5/Screenshot_from_2021_12_15_12_53_24_6cdb9d1351.webp)
Veľkomoravské osídlenie a prvý kostol
V čase Veľkej Moravy v 9. storočí bolo v lokalite Zvolen a okolí silné veľkomoravské osídlenie. V 70. rokoch 20. storočia sa potvrdilo veľkomoravské osídlenie na poliach medzi Sliačom a Veľkou Lúkou. V čase Veľkej Moravy stál Zvolenský hrad na kopčeku dnešnej záhradkárskej osady po pravej strane cesty od Krupiny a rieky Neresnica pri vstupe do Zvolena. Jestvovanie hradu potvrdil archeologický prieskum (Beliaková). Prvý kostol vo Zvolene stál na mieste dnešného Zvolenského zámku, tam sú na nádvorí priznané jeho základy. Kostol sv. Mikuláša spolu s mestom zničili Tatari v r. 1241. Mesto sa tiahlo na povodí rieky Slatina. V čase Uhorska (vzniklo v r. 1000) bol v 11. storočí postavený dnešný Pustý hrad.
), sa často a rád zdržiaval vo Zvolene aj so svojou rodinou. Dolný hrad na Pustom hrade bol jeho sídlom. Okolité lesy, kde kráľ konal poľovačky, volali „kráľovská obora“. Obyvatelia Hájnik, Rybár (dnešný Sliač) a Kováčovej zabezpečovali kráľovi potrebné služby. Preto historici pripúšťajú možnosť, že sv. Alžbeta sa mohla narodiť na hrade vo Zvolene. Sv. Alžbeta patrí medzi veľké charitatívne postavy v Cirkvi. Ako grófka vo Wartburgu stavala sirotince, chudobince a nemocnice, v ktorých aj sama pracovala. Kvôli povesti jej svätosti ju už štyri roky po smrti pápež [Gregor IX](https://sk.wikipedia.org/wiki/Gregor_IX._(p%C3%A1pe%C5%BE)). v r. 1235 svätorečil.](/static/adf840fe874a782b481c46899dde29cc/b4a0c/the_charity_of_st_elizabeth_of_hungary_50720_01878abc89.webp)
Sv. Alžbeta a jej vzťah k mestu Zvolen
Sv. Alžbeta, patrónka rímskokatolíckeho kostola na námestí, má vzťah k mestu Zvolen. Jej otec, uhorský kráľ Ondrej II., sa často a rád zdržiaval vo Zvolene aj so svojou rodinou. Dolný hrad na Pustom hrade bol jeho sídlom. Okolité lesy, kde kráľ konal poľovačky, volali „kráľovská obora“. Obyvatelia Hájnik, Rybár (dnešný Sliač) a Kováčovej zabezpečovali kráľovi potrebné služby. Preto historici pripúšťajú možnosť, že sv. Alžbeta sa mohla narodiť na hrade vo Zvolene. Sv. Alžbeta patrí medzi veľké charitatívne postavy v Cirkvi. Ako grófka vo Wartburgu stavala sirotince, chudobince a nemocnice, v ktorých aj sama pracovala. Kvôli povesti jej svätosti ju už štyri roky po smrti pápež Gregor IX. v r. 1235 svätorečil.
Kostol sv. Alžbety
Deväť rokov po svätorečení sv. Alžbety jej zasvätili kostol vo Zvolene – ako prvý v Uhorsku. Je to terajší Kostol sv. Alžbety vo Zvolene z roku 1244 – 45 (Mikuláš Mišík). Expertíza Drevárskej fakulty vo Zvolene omylom kladie vznik Kostola sv. Alžbety do rokov 1381 – 90 v súvise so vznikom Zvolenského zámku. Kostol sv. Mikuláša aj mesto zničili Tatari v r. 1241. Iste preto sa mesto začalo stavať v priestoroch dnešného námestia. Pri Kostole sv. Alžbety postavili nemocnicu podľa príkladu sv. Alžbety, základy tej stavby sú tam priznané. Kostol bol spojený s nemocnicou chodbou, v ktorej sú dnes spovednice. Z pôvodného kostola je len terajšia sakristia, ostatné časti vznikli neskôr. Okolo kostola, ako to bolo vtedy zvykom, bol cintorín, a to aj v priestoroch dnešného Parku Ľudovíta Štúra. Mária Terézia v 18. storočí nariadila zriaďovať cintoríny mimo miest a obcí. Veža Kostola sv. Alžbety stála pred kostolom na mieste dnešného kríža. Terajšia veža bola postavená v 17. storočí v čase tureckých nájazdov aj na pozorovanie približujúcich sa Turkov. Dnešnú podobu dostala veža po r. 1708, keď Rákociho vojská mesto zničili (Kuruci). Pod vežou bol podchod, ktorého oblúky boli zamurované v roku 1914.
Protestantská reformácia
V 16. storočí sa stal Kostol sv. Alžbety protestantským kostolom na 100 rokov. V neďalekej Banskej Bystrici bolo mnoho nemeckého obyvateľstva, ktoré malo kontakt s Nemeckom. Protestantské hnutie sa ako náboženská novota šírilo v Európe. Zvolenský farár Klein v r. 1573 sa pridal k tomuto hnutiu a oženil sa. Svoju farnosť viedol v duchu nového hnutia, a tak sa stal Kostol sv. Alžbety protestantským. Pamiatkou na to sú bočné časti chóru. O sto rokov v r. 1673 bol kostol prinavrátený katolíkom v rámci rekatolizácie. Vtedy z vďačnosti postavili bočnú kaplnku kostola a zasvätili ju Sedembolestnej Panne Márii a stavebný materiál použili z nefunkčného špitála pri kostole.
Duchovný život
Duchovný život v minulosti
Zvolen bol kráľovským mestom – patril kráľovi. Bolo to poľnohospodárske mesto. Väčšina obyvateľov boli roľníci, ďalší remeselníci. Roľník vstával ráno o 4.00 hod. a najneskôr o 5.00 hod. dal pokrm zvieratám. Potom išiel do kostola o 6.00 hod. Od 8.00 alebo 9.00 hod. pracoval na poli. Večer sa unavený pomodlil a išiel odpočívať. Pred Vianocami a Veľkou nocou išiel k sv. spovedi a na sv. prijímanie. Remeselníci nevstávali zavčasu a pracovali vo svojich dielňach a predávali svoje výrobky. Roľník občas predal vykŕmené zviera, alebo častejšie menšie produkty – vajíčka, mlieko, maslo, tvaroh, syr, zeleninu, ovocie, plátno. V 20. storočí sa Zvolen stal železničným uzlom a viacerí sa Sali železničiarmi. Žili z platu. Tiež vo Zvolene v 20. storočí vznikla v lokalite Balkán fabrika Union, v ktorej sa viacerí zamestnali. Po rieke Hron plťami dopravovali drevo, odkôrnené kmene alebo kresané hrady do Maďarska, alebo južné kraje Slovenska. Niektorí pracovali v tejto oblasti. Po zániku Uhorska, na konci 1. svetovej vojny – 1918 – a vzniku Československa sa kňazi snažili pozdvihnúť duchovný život vo farnostiach. Tak to bolo aj vo Zvolene. Rozvíjala sa spolková činnosť, charita, divadlá. Nacvičovali sa divadlá od slovenských klasikov, ktorí poukazovali na dobré a zlé vlastnosti nášho ľudu, a tak ľud vychovávali. Tiež propagovali úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu a mariánsku úctu. Preto ľudia začali mesačne chodiť ku sv. spovedi a na 1. piatok k sv. prijímaniu. Tiež v mesiaci máj a október boli ružencové pobožnosti. Každú nedeľ dopoludnia boli sv. omše a popoludní ruženec. Zvlášť sa rozprúdil duchovný život za Slovenského štátu, keď vo farnostiach rehoľníci konali tzv. ľudové misie. Boli to týždenné akcie s tematickými kázňami, svätými omšami a vysluhovaním sviatostí.
Komunizmus a nežná revolúcia
Po 2. svetovej vojne nastúpila komunistická moc, ktorá náboženstvo označila za „ópium ľudu“ a začala uskutočňovať ateizáciu. Zrušila rehole a nad Cirkvou ustanovila dozor. V každom okrese bol cirkevný tajomník, ktorý dával súhlas štátu na nejakú náboženskú činnosť. Vykonanie náboženského úkonu bez jeho súhlasu bolo trestným činom s možnosťou troch rokoch odňatia slobody. Mužské rehole boli zrušené a rehoľné sestry koncentrované a boli im pridelené rôzne práce. V tejto situácii vznikla tzv. tajná cirkev – rehoľní kňazi tajne pracovali – zhromažďovali skupinky mladých ľudí a v prírode (na chatách) im dávali duchovné cvičenia a občas robili duchovné obnovy. Títo mladí ľudia sa potom zúčastňovali sv. omší v kostole a zakladali si kresťanské rodiny. Tak to bolo od r. 1950 do Nežnej revolúcie 1989. Vo Zvolene tak pracovali saleziáni Ing. Jozef Štamec, zamestnaný vo výpočtovom stredisku, Ing. Nikodém Vašek, zamestnaný v projektovom ústave, Ing. Jozef Krušac, zamestnaný v kafilérii v Lukovom, Ing. Jozef Urban, zamestnaný vo výpočtovom stredisku, a Ing. Václav Kocian, zamestnaný vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva. Predtým pracoval vo Zvolene Ján Beňo ako drevorubač. Táto činnosť priniesla tajné vysvätenie ďalších kňazov a celý rad laických spolupracovníkov. Po Nežnej revolúcii prišli do Zvolena rehoľníci dominikáni, farnosť sa rozdelila na farnosť Zvolen-mesto, Zvolen-Západ, Zvolen-Sekier, Zvolen-Podborová a taktiež vznikla gréckokatolícka farnosť, ktorá spolu s pravoslávnou farnosťou využíva Kaplnku sv. Štefana na Zvolenskom zámku. Vo filiálke farnosti Zvolen-mesto – Lieskovec – je postavený nový kostol ktorý bol zasvätený sv. Jánovi Pavlovi II., apoštolovi Božieho milosrdenstva.
Účinkovanie rehoľných sestier
Vo farnosti Zvolen malo svoj vplyv aj účinkovanie rehoľných sestier. Najprv to boli sestry vincentky – sestry sv. Vincenta, zakladateľa lazaristov, ktoré mali Ústav Mariánum v susedstve dnešnej reštaurácie U Alexa, bývalej Modranskej. Venovali sa výchove dievčat počas Československej republiky. Potom to boli v čase Slovenského štátu sestry františkánky, ktoré pracovali ako zdravotné sestry v nemocnici. Bývali na Bernolákovej ulici č. 20. Na zvolenskom cintoríne majú aj pochované svoje sestry. Po r. 1950 boli štátnou mocou vysťahované. V r. 1968 sa do Zvolena vrátili. Boli to štyri sestry: sr. Klaudia – predstavená, sr. Ruperta – organistka, sr. Otília a sr. Cirena, ktoré učili náboženstvo na školách. Kúpili si dom na Sokolskej ulici. V roku 1973 ich mesto Zvolen vypovedalo. Po Nežnej revolúcii sa do Zvolena vrátili a po navrátení farskej budovy Cirkvi bývali na fare. Nepodarilo sa im usídliť sa vo Zvolene, preto v r. 2000 odišli. Po r. 2010 sa vrátili pričinením Mons. Nepšinského a kúpili si byt na Námestí slobody. Teraz pôsobia vo farnosti Zvolen-mesto tri rehoľné sestry – františkánky, sestry sv. Františka z Assisi. Po Nežnej revolúcii prišli zásluhou dekana Mons. Nepšinského rehoľné sestry zo Španielska, ktoré vo Zvolene rozbiehali charitu. Charita vo Zvolene funguje aj po ich odchode. Účinkovanie rehoľných sestier vo farnosti je požehnaním. Tým, že sa celé obetujú pre prácu na Božom diele, povzbudzujú k viere veriacich vo farnosti.
Farnosť v súčasnosti
Farnosť sv. Alžbety vo Zvolene patrí medzi živšie farnosti v diecéze. Je tu množstvo ľudí, ktorí často a pravidelne pristupujú k sviatostiam. Je tu viacero rodín, ktoré sa snažia žiť kresťanským životom. Je tu hodne mládeže, ktorá žije duchovným životom. Robia tak aj mnohí študujúci na univerzite vo Zvolene, ktorí sú i z iných krajov Slovenska. Je tu rad vedeckých pracovníkov, osobitne z lesníctva, ktorí ako veriaci navštevujú bohoslužby. V liturgii účinkujú viacerí ako lektori a viacerí ako rozdávatelia sv. prijímania, ktorí nosia sv. prijímanie chorým do domácností. Viacerí pracujú ako katechéti pri vyučovaní náboženstva na školách. Vo farnosti úspešne funguje aj Cirkevná škola sv. Dominika Savia. Je nádej, že Farnosť sv. Alžbety vo Zvolene sa bude rozvíjať.
AUTOR: Jozef Kaniansky