Kostol sv. Matúša v Zolnej

Kostol sv. Matúša v Zolnej, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi Prvomučeníkovi, sa nachádza na miernom návrší uprostred obce. Je to ranogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou. Postavený bol v druhej polovici 13. storočia. V interiéri sa nachádzajú vzácne nástenné maľby datované do druhej polovice 14. storočia. Kostol, obohnaný obranným múrom, navštívil v roku 2000 aj princ Charles, čo prispelo k zvýšenej pozornosti o túto vzácnu sakrálnu stavbu. Komplexná rekonštrukcia, prebiehajúca medzi rokmi 2011 až 2017, pomohla vrátiť kostolu v Zolnej pôvodnú podobu zo začiatku 14. storočia. Sväté omše sa tu slávia vždy v prvú nedeľu mesiaca a na slávnosť patrocínia kostola – sv. Matúša.

História a stavebný vývoj kostola

Rímskokatolícky kostol sv. Matúša pochádza z obdobia 2. pol. 13. storočia (okolo rokov 1260 – 1280). Ide o malý ranogotický vidiecky kostolík, postavený na miernom návrší nad obcou a obohnaný obranným múrom. Vznik zolnianskeho kostola, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi, sa spája s menami dvoch šľachticov z rodu Kütös, Bichora a Zubraty. Z historických prameňov sa dozvedáme, že kostol v Zolnej stál už pred rokom 1292. Podobu kostola, ako ho poznáme dnes, mu vtlačili prvé dve najvýznamnejšie stavebné etapy. V prvej stavebnej etape (čiže niekedy v poslednej tretine 13. storočia) vznikla mohutná štvorcová veža, obdĺžniková loď a polygonálna svätyňa.

V období okolo rokov 1310 – 1320 prešiel kostol druhou významnou stredovekou prestavbou. K severnej stene svätyne sa pristavala štvorcová sakristia, zvýšil sa priestor hlavnej lode a svätyňa sa zaklenula novou rebrovou klenbou. Zmenil sa aj exteriérový výraz kostola, ktorý bol celý omietnutý bielou omietkou, na ktorú bolo namaľované pravouhlé kvádrovanie, prevedené červenou linkou.

V druhej polovici 14. storočia (1360 – 1390) vyzdobili interiér kostola nástennými maľbami, ktoré boli vytvorené technikou fresco-secco. Nástenné maľby, ktoré môžeme teraz obdivovať v interiéri kostola, boli vytvorené v rôznych časových horizontoch. Za najstaršiu nástennú maľbu sa dá pokladať malý obraz sv. Juraja, ktorý je namaľovaný na omietke pod Kristologickým cyklom. Potom nasledoval Kristologický cyklus na severnej stene lode kostola s dvomi výjavmi svätcov v juhovýchodnom rohu lode kostola (sv. Mikuláš a sv. Katarína). Obraz sv. Valentína, ktorý je na ľavej strane od víťazného oblúku, patrí k najmladším maliarskym prejavom stredovekej nástennej maľby v lodi kostola. Výjav sv. Valentína môžeme datovať do obdobia okolo roku 1510. Za rovnako staré alebo o čosi mladšie sa dajú pokladať nástenné maľby dvoch hláv neznámych kráľovských svätcov, zachované v torzálnom stave na vnútornej stene víťazného oblúka.

V 16. storočí, keď kostol prešiel do rúk evanjelikom, pribudli na rohoch svätyne mohutné oporné piliere a okolo kostola postavili obranný múr.

Obdobie baroka prinieslo do vývoja len malé zmeny, a to najmä v interiéri kostola. Niekedy koncom 17. storočia bola v západnej časti lode kostola postavená drevená empora, vo svätyni pribudol barokový oltár a krstiteľnica.

Druhá svetová vojna kostolík v dosť veľkej miere poškodila a hrozil mu jeho zánik. Mínometné granáty poškodili časť južného múru na lodi kostola a zničili celú klenbu sakristie. Kostol chátral až do jeho celkovej obnovy v 70. rokoch 20. storočia, keď sa mu konečne viac dostalo pozornosti.

AUTOR: Jozef Kaniansky

Výnimočnosť kostola v Zolnej

Architektúra

Kostolík sv. Matúša predstavuje jedinečný príklad sakrálnej vidieckej stavby z 13. storočia, v ktorej sa prelínajú dve slohové obdobia – končiaci sa románsky sloh a začínajúci gotický sloh. Prezrádzajú to najmä architektonické kamenné články na fasádach kostola. Ich forma je miestami ešte románska, avšak prevedenie je už v gotickom duchu. Kamenné prípory na exteriéri svätyne s oblúčkovým vlysom sú výlučne románske prvky.

Zaujímavé sú aj niektoré kamenárske prvky v interiéri kostola, ktoré pochádzajú už z druhej gotickej stavebnej etapy – pätky klenieb, svorníky, pastofórium, ako aj krásny príklad gotického kamenného umývadla (lavabó), nachádzajúceho sa v sakristii. Vo veži kostola sa nachádza gotický zvon s minuskulovým nápisom a datovaním r. 1514.

Nástenné maľby

Stredoveké nástenné maľby v interiéri kostola pochádzajú z niekoľkých časových období. Medzi najvýznamnejšie z týchto malieb patrí Kristologický cyklus, namaľovaný na severnej stene lode kostola, ktorý tvoria výjavy (zľava doprava): snímanie z kríža, oplakávanie, zmŕtvychvstanie a výjav noli me tangere. Pod nimi sa nachádza namaľovaný zriasený záves (lambrekýn), pod ktorým sa v 90. rokoch 20. storočia našiel malý výjav sv. Juraja. V juhovýchodnom rohu lode sa nachádzajú výjavy sv. Mikuláša a sv. Kataríny Alexandrijskej, orámované ozdobnými bordúrami.

Nástenné maľby v Zolnej sú dielom vagantného (potulného) maliara a jeho dielne, ktorý pochádzal najpravdepodobnejšie z oblasti severného Talianska alebo Korutánska. Zolnianske maľby sú výnimočné najmä v tom, že v nich cítiť jasný byzantský vplyv, a to najmä na výjave oplakávania Krista. Sú to skĺbené talianske vzory v byzantskom type kompozície. Obrazy pašiového cyklu v Zolnej, najmä výjav oplakávania Krista, majú v slovenskom stredovekom maliarstve jedinečné postavenie. Pod týmto obrazom sa zachoval aj pôvodný nápis písaný pisárskou gotickou minuskulou, ktorý hovorí pravdepodobne o menách troch najvýznamnejších majstrov z tejto dielne.

Postava sv. Valentína, ktorá je namaľovaná na ľavej strane od víťazného oblúku, nepatrí k dielni toho istého maliara ako ostatné maľby v lodi kostola, ale vznikla približne o 130 rokov neskôr (okolo roku 1510). Svätec je znázornený v biskupskom rúchu s mitrou na hlave a berlou. Pri nohách mu leží postava epileptika, ktorá je jeho osobným atribútom.

• Autor: Jozef Kaniansky
• Foto: Claudia Nemcová
• Virtuálna prehliadka: Pavol Albert