Naše spoločenstvo

Aj v tomto roku prebiehal vo farnosti Zvolen-mesto 2. ročník kurzu „Objav Krista“. Prihlásilo sa 39 účastníkov. Večerné stretnutia boli zamerané na 5 tém. Každodenná osobná modlitba Počúvanie Boha vo Sv. písme Moc sviatostí Život v moci Ducha Žiť poslanie Cirkvi

Tak, ako každý november, i teraz prišiel deň „hodovej slávnosti“ vo farnosti Zvolen–mesto. Tohoročnej slávnosti predchádzal deviatnik na tému Svätosť s ľudskou tvárou. Deviatnik viedli otcovia benediktíni zo Sampora. Celebrantom a kazateľom na slávnostnej svätej omši bol dp. Štefan Hýrošš, farár z Kláštora pod Znievom. Kňaz z tejto obce bol pozvaný preto, lebo divadlo bolo za-merané na neter svätej Alžbety - svätú Margitu, ktorá sa podľa tradície narodila v Kláštore pod Znievom.

Dve blízke svätice: Alžbeta a Margita. Svätú Alžbetu Uhorskú pozná iste každý náš farník. Ale počas tohtoročných hodov sme mohli viac spoznať aj jej neter – svätú Margitu Uhorskú. Príbeh svätej Alžbety Uhorskej je úzko spätý s naším mestom. Predpokladá sa, že svätá Alžbeta určitý čas žila vo Zvolene spolu so svojím otcom Ondrejom II., uhorským kráľom z rodu Arpádovcov. Alžbeta sa narodila v roku 1207 v Bratislave alebo v Maďarsku. Ako štvorročnú ju sľúbil jej otec za manželku Ľudovítovi, synovi Hermana, durínskeho grófa a poslali ju na hrad Wartburg a Eisenach. Hoci po smrti matky a grófa Hermana vládla jeho matka Žofia, ktorej prekážala Alžbetina láska voči chudobným, skromnosť aj čnosti, Ľudovít sa jej veľmi zastával a vážil si jej čnostný život. V roku 1221 si ju vzal za ženu, Alžbeta mala vtedy štrnásť rokov. Spolu mali tri deti: Hermana, Žofiu a Gertrúdu.

Pýtali sme sa mladých šofkárov, ako hodnotia ŠOFku - Školu osobnej formácie pre mladých od 16 do 30 rokov, ktorú organizuje Diecézne centrum mládeže Maják v Španej Doline. Čo ti priniesla? Odporúčaš ju iným? Dominika: – spoznanie nových ľudí, seba samej a väčšie spoznanie Boha – odporučila by som ju mladým, ktorí sa zúčastnili Kvetného víkendu a chcú pokračovať ďalej.

Ako každý rok, tak aj tento sme prázdniny odštartovali spolu na farskom tábore. Detí bolo tentoraz pomenej, no napriek tomu zábava nechýbala. V pondelok sme začali svätou omšou a pokračovali spoločnými hrami v Laniciach. Nasledujúce ráno sme sa odviezli vláčikom do Banskej Bystrice a spoločne vystúpali na Urpín. Tam na nás čakal zábavný program. V stredu sme navštívili arborétum, kde sme aj napriek náročnejším aktivitám prežili spolu opäť krásny deň. Kvôli zlému počasiu sme na ďalší deň museli vymeniť program, a tak sa na cirkevnej škole vo štvrtok uskutočnil karneval. Posledný taborový deň sme plnili po celom meste v tímoch úlohy s rôznymi aktivitami, úspešne vyhodnotili a venovali ceny deťom, no a nakoniec sme celý tábor ukončili svätou omšou v kostole. Myslím, že sme spoločne prežili príjemný čas plný zážitkov a tešíme sa na nové dobrodružstvá s deťmi budúci rok.

Deväť mladých z farnosti Zvolen-Mesto sa ešte v januári rozhodlo prihlásiť na Svetové dni mládeže (SDM) v Lisabone. Ešte predtým, ako sme vycestovali do Portugalska, sme sa stretli s koordinátormi, ktorí nám odprezentovali základné informácie a dali balíčky pútnika. Našu cestu za Sv. Otcom organizovalo Diecézne centrum Maják v Španej Doline. Samotnému stretnutiu so Sv. Otcom predchádzal týždeň v miestnych diecézach. Spolu s ostatnými Slovákmi sme sa dostali do Portskej diecézy. A my Zvolenčania do farnosti Ovar, čo bolo mesto blízko Porta.

Skutočne. Pán diakon sa ukázal obratný nielen v reči, ale aj s varechou v ruke. Boli sme potešení jeho prítomnosťou na chate, nielen tým, že nám dobre varil, ale aj jeho chuťou debatovať s nami o duchovných témach, pre nás zaujímavou formou. Letné sústredenie miništrantov na lesníckej chate v Pliešovciach sa stalo naozaj nezabudnuteľným zážitkom. Mali sme to šťastie, že sme mohli tráviť čas pri neďalekom jazere, kam sme sa pravidelne chodievali kúpať. Počasie nám priaznivo prialo, čo nám pridalo na radosti a nadšení. Vrcholom nášho pobytu bolo slávenie svätej omše v prístrešku chaty s novým pánom kaplánom Jožkom. Sústredenie nám umožnilo spoznávať sa pravdivo v reálnych situáciách – ranné vstávanie, utieranie riadov, stavanie bunkrov, nosenie dreva na opekačku, umenie prehrávať v hre či prekonať strach.

Hovorí sa, že „cesty Pánove sú nevyspytateľné...“ aj v tomto prípade – v službe diakona ma dobrotivý Pán poslal do farnosti Zvolen–mesto. Mnohí sa ma pýtali, či som mal očakávania od pôsobenia vo Zvolene, ale úprimne sa priznám, nemal som žiadne očakávania. Len som si povedal: „Pane, ty buď prvý a ja pôjdem za tebou.“ Pretože ak je Pán prvý a ja sa stanem jeho nasledovníkom, on ma povedie ako Dobrý Pastier po všetkých cestách, ktoré budem musieť v pastorácii absolvovať. A naozaj, môžem povedať, že po takmer sedemtýždňovej praxi sa oplatilo byť druhým pre druhých – pre vás farníkov, ktorí ste sa zapísali do môjho srdca. Som naozaj veľmi rád, že som mohol v tejto farnosti stráviť svoju letnú pastoračnú prax a verím, že sa budeme vídať aj počas akademického roka.

Pozdravujem vás, drahí čitatelia. Z redakčnej rady ma poprosili, aby som sa trochu predstavil. Volám sa Jozef Benčat, narodil som sa v roku 1989 v Bojniciach. Pochádzam zo šiestich súrodencov, z rodiny, v ktorej nás rodičia odmalička viedli k viere, za čo som im veľmi vďačný – a tiež aj viacerým kňazom. Ako dieťa som vyrastal v Prievidzi a neskôr v Handlovej.