OLTÁRIKY
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi bol presunutý zo štvrtku 30. mája na nedeľu 2. júna. Sv. omša sa slávila v Parku Ľudovíta Štúra. K tejto slávnosti už tradične patrí aj príprava oltárikov. Každá farnosť mala jeden. (Zv-mesto, Zv-Sekier, Zv-Západ a filiálka Zv-Lieskovec)
Dekan farnosti Zvolen-mesto privítal medzi nami vzácneho hosťa, otca Daniela Petra Janáčeka, ktorý je opátom Strahovského kláštora v Prahe. Prišiel k nám, aby s nami v tomto krásnom prírodnom prostredí oslávil sviatok Božieho Tela a Krvi. Zišli sme sa, aby sme aj my verejne vyznali svoju vieru v Ježiša Krista.
Otec Daniel poďakoval za milé pozvanie a prejavil radosť nad tým, že tu môže medzi nami, Zvolenčanmi, byť. Ako povedal, vo Zvolene je prvýkrát. Všetkých nás možno prekvapilo, že rozprával po slovensky. No otec Daniel to hneď aj vysvetlil – pochádza z Považia a jeho materčina je vlastne „dzedzinština“ a slovenčinu sa učil až v škole.
Potom už pokračoval rozprávaním o dnešnom sviatku. Povedal: „Dnešná slávnosť je takým paradoxom medzi tým ustanovením Najsvätejšej sviatosti v tom intímnom prostredí, v tej hornej miestnosti večeradla a toho verejného vyznania viery“. Spomenul, že „tam cíti také napätie, že my sa priznávame k tomu, čo nám Ježiš učinil. Lebo Eucharistia je tajomstvo a to je vlastne to slovo, ktoré musí stáť nad týmto všetkým. Lebo inak to my nie sme schopní vyjadriť. Božia láska je tajomstvo a toto tajomstvo sa zdieľa s človekom od začiatku sveta. Toto tajomstvo sa vtelilo v Ježišovi Kristovi. Bet Lechem je miesto, kde sa narodil Ježiš a to je v preklade dom chleba. Ježiš sa stal človekom – Boh sa stal jedným z nás. A to je obrovské tajomstvo. Eucharistia, to nie je len večeradlo, to nie je iba ukrižovanie, ale zdelenie Božej lásky pre nás, pre všetkých“.
Homíliu začal príbehom matky, ktorá sa nahnevala na syna a poslala ho do záhrady nájsť palicu, aby ho mohla potrestať. Syn palicu nenašiel, a tak namiesto palice doniesol kameň. Matka si tento kameň uložila na policu, aby ho mala na očiach, keď sa nahnevá. „Stal sa jej symbolom upokojenia. Symbol je z gréckeho slova symbolon – to znamená: dávať dohromady, spojovať; spojovať minulosť s prítomnosťou, spojovať prítomnosť s budúcnosťou. Symbolon bola vlastne obyčajná keramická tabuľka, ktorú dvaja ľudia pri rozlúčení rozlomili, dali si každý jednu polovičku a keď sa stretli, tak sa to spojilo, dalo sa to dohromady. A symbol je v dnešnom svete niečo ohromne dôležité, lebo vnútorne človek potrebuje dať si niečo dohromady, pochopiť. Symbolika, tá ide hlboko do tých spodných záhybov našej duše, nášho srdca“. Ďalej upozornil, že sviatok Božieho Tela sa začal sláviť v 13. storočí a vďačíme zaň augustiniánke Juliáne z Lutichu.
A vyzdvihnutím tohto sviatku pokračoval: „Tento sviatok je tak krásny, že my manifestujeme svoju vieru. To je pre nás ohromne dôležité. A preto sme aj tu na tom námestí – vy, čo ste prišli, vyjadrujete tú svoju vieru, že veríte v prítomnosť Boha medzi nami. Že ON je medzi nami skutočne prítomný so svojím Telom. To je to mystérium, že každý jeden z nás sa Jeho Telom môže stať a že to prerastá v to spoločenstvo, spoločenstvo Cirkvi. Eucharistia je slávnosť Cirkvi.“
„Sestry a bratia, Eucharistia je pre nás silou k životu, silou k našej premene, silou, aby sme sa pozerali na veci inak, aby sme sa učili chápať tajomstvo, predovšetkým aby sme sa učili chápať tajomstvo lásky. Aby sme sa každý jeden z nás stali pokrmom pre toho druhého! Ten darovaný dúšok vína v našich ústach je tu preto, aby sme žili, aby sme milovali a aby sme sa stali nápojom pre druhého. Kiež sa každý z nás nechá pretvoriť a je ochotný k tejto premene.“
Na záver poďakoval za prijatie a poprial nám, aby nás všetkých spájala Božia láska. „My sme Krista niesli vo sviatosti, ale vlastne On nesie nás. Požehnaný pekný deň.“
Výpis z kázne otca Daniela Petra Janáčeka, 2. 6. 2024 vo Zvolene
AUTOR: Jana Krajčíková
