Príspevky

Prijímateľ sviatosti pomazania chorých

V Jakubovom liste sa píše, že pomazanie sa má udeliť chorým na úľavu a na spásu. Preto sa má udeľovať so všetkou horlivosťou a starostlivosťou veriacim, ktorí sú pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Na posúdenie vážnosti ochorenia stačí rozumný, čiže pravdepodobný úsudok, pričom sa treba vyhnúť akejkoľvek úzkostlivosti. Nie v „posledných chvíľach života“, ale už vtedy, keď veriaci pre svoju chorobu začína byť v nebezpečenstve smrti. Extrema unctio neznamená časový extrém, ale krajnú účinnosť, čiže situáciu, v ktorej človek ráta aj so smrťou.

Opakovanie pomazania – táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po prijatí pomazania vyzdravel a znovu upadol do ťažkej choroby, alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stalo vážnejším.

Operácia – pred operáciou sa sväté pomazanie môže udeliť chorému vždy, keď dôvodom samej operácie je nebezpečná choroba.

Starci – sväté pomazanie sa môže udeliť aj starým ľuďom, ktorí značne upadli na sile, hoci nevidieť, že by boli nebezpečne chorí. Samotné poberanie starobného, invalidného, vdovského, alebo výsluhového dôchodku nie je dôvodom pre prijímanie sviatosti pomazania chorých.

Deti – sväté pomazanie sa má udeliť aj deťom, a to vtedy, keď používajú rozum natoľko, že ich táto sviatosť môže posilniť. V pochybnostiach, či dosiahli užívanie rozumu, sviatosť sa má udeliť. /KKP, kan. 1005/ V praxi to znamená, že dieťaťu, ktoré má také poznanie o sviatostiach, že môže prijať Eucharistiu, možno udeliť sviatosť pomazania, keď má vážnu chorobu. V nebezpečenstve smrti aj mladším, hoci aj v pochybnosti, či dosiahli užívanie rozumu.

V bezvedomí– túto sviatosť treba udeliť aj tým, čo upadli do bezvedomia alebo prestali používať rozum, ak možno predpokladať, že keby boli pri vedomí, ako veriaci by ju aspoň implicitne žiadali.

Podmienečné pomazanie – ak volajú kňaza k chorému, ktorý už umrel, tak už nemožno udeliť sviatosť pomazania. Treba sa modliť, aby mu Pán Boh odpustil hriechy a milostivo prijal do svojho kráľovstva.

Ak je pochybnosť, či ešte žije, alebo je už skutočne mŕtvy, kňaz mu má udeliť pomazanie chorých. V zmysle KKP, kan. 1005, ak nie je istota, či človek je ešte živý alebo nie, pomazanie chorých sa udeľuje bez podmienky, tzn. bez slov „ak si živý“ /pozri: Pomazanie chorých a pastoračná starostlivosť o nich, Spolok sv. Vojtecha Trnava 2010, s. 115, kapitola: Podmienečné pomazanie/ Pomazanie chorých sa nemá udeliť tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu. /KKP kan. 1007/