Nové kamarátstva
Školský rok sa už síce pomaly rozbieha a prázdniny sú oficiálne za nami, no skúsme si ešte spoločne zaspomínať na ich začiatok. Deti 30. júna dostali koncoročné vysvedčenia, rodičia ich za odmenu za dobré známky zobrali na rodinný obed a týmto dňom sa konečne začali dlho očakávané prázdniny. Pre…
Školský rok sa už síce pomaly rozbieha a prázdniny sú oficiálne za nami, no skúsme si ešte spoločne zaspomínať na ich začiatok. Deti 30. júna dostali koncoročné vysvedčenia, rodičia ich za odmenu za dobré známky zobrali na rodinný obed a týmto dňom sa konečne začali dlho očakávané prázdniny.
Pre mnohých ľudí to znamenalo okamžité cestovanie na dovolenky, no nie pre nás. Náš tím animátorov usilovne doťahoval posledné detaily tradičného denného tábora, aby bolo všetko čo najlepšie. V prvom prázdninovom týždni každý z nás absolvoval okrem iného skoré ranné vstávanie, nekonečné rozhovory s deťmi na témy od výmyslu sveta, či náhlivé vymýšľanie programu na vyplnenie dlhej chvíle.
Počas pondelka sme sa síce takmer nepohli z areálu cirkevnej školy, no aj tak sme sa do-kázali spoločne zabaviť. Po úvodnej svätej omši a zoznamovačkách sa decká rozdelili do tímov a v tých následne absolvovali sériu stanovíšť. Poobedný program už bol voľnejší, bola možnosť si zahrať futbal na ihrisku či chvostíky v telocvični a tiež si čoto povyrábať.
V utorok, inak veľmi upršaný deň, sme mali detí najmenej – bol sviatok sv. Cyrila a Metoda. No my sme nelenili, rozdelili sme sa do tímov, v ktorých sa súťažilo po zvyšok týždňa a každá skupinka si vytvorila tímový názov a tanček. Musím povedať, že kto tančeky nevidel, o veľa prišiel!
Streda sa niesla v znamení stužkovej, ktorú sme tento rok absolvovali pri Môťovej. V skupinkách sme putovali, plnili rôzne úlohy a odpovedali na často až bizarné otázky. Na konečnej nás čakalo ohnisko, pri ktorom sme si posedeli, porozprávali sme sa, ale najmä sme opiekli špekačky!
Štvrtok, podľa mňa najkritickejší deň, sme strávili na Sliači, kde sme si dali takú menšiu city game, ktorá nás priviedla až k prameňom. Pre nás animátorov nasledovalo ideálne strávené poludnie, lebo decká si vymysleli vlastný program a hry, na ktoré mali akurát chuť. Kritickosť sa tu prejavovala najmä u animátorov, no aj u detí, v únave a potrebe dobrého odpočinku po dvoch dňoch plných chodenia.
No a čo bolo v piatok? V piatok sme sa ráno presunuli do parku pri Technickej univerzite a tam sme, samozrejme opäť v tímoch, absolvovali ďalšiu sériu stanovíšť a hru na banditov, ktorá je medzi deťmi už roky veľmi obľúbená. Celý týždenný program sme zavŕšili svätou omšou v kostole a odovzdaním medailí a odmien najlepším tímom za súťaže, ale taktiež všetkým ostatným ako pamiatku na tábor.
Tento tábor som absolvovala prvýkrát ako vedúca a musím povedať, že to síce bola kopa stresu, nervov ba až sĺz, no vidieť tie šťastné detské tváre jednoznačne stálo za tieto obety.
Veľká vďaka celému animátorskému tímu a pánovi kaplánovi za pomoc! No najväčšia vďaka aj tak patrí Tomu hore.+
AUTOR: Daniela Hatiarová FOTO: Péteryová
