Odišiel k Otcovi
Alojz Černý
*14. 1. 1942
†22. 9. 2023
– akolyta
– dlhodobý člen farskej rady
– tri roky bol redaktorom časopisu Naše spoločenstvo za farnosť Zvolen-mesto
Pohreb a pohrebnú kázeň mal bývalý pán dekan Zvolena, Mons. doc. ThDr. Vojtech Nepšinský, PhD. Vo svojej kázni povedal:
„Lojzko žil a namáhal sa pre blížnych. Mal v živote dve lásky: manželku a deti. Bol hrdý na svoje deti a s manželkou sa spoločne denne modlili ruženec. Mal dve vnučky, jedného vnuka a pravnuka. Bol dobrý, láskavý, veselý, srdečný a nadovšetko ľúbil svoje deti, vnúčatá a pravnúča.
Jeho druhou láskou bola Cirkev a jeho farnosť. No na prvom mieste bol akolyta. Vedel, aké dôležité je doniesť Krista chorým. To bola služba akolytu. Spolu s manželkou doopatrovali Idu Púchyovú, ktorá tu vo Zvolene nemala nikoho, či Ľubicu Kajanovú, bývalú riaditeľku našej cirkevnej školy, a aj jej mamku.
Bol členom farskej rady, kde bol vždy ochotný pomáhať aj pri vytváraní zmlúv a dohôd: pri opravách farskej budovy, keď bolo potrebné uvoľniť budovu od inštitúcií, ktoré ju po znárodnení obsadili a využívali až do roku 1990; tak isto pri opravách našich historických kostolov, Kostola svätej Alžbety, pri zriadení Kostola svätého Štefana na Zvolenskom zámku. Pri obnovení Kaplnky svätého Jána Nepomuckého v mestskej časti Sekier–Háj; pri oprave kostolov v Čeríne a v Zolnej. Podieľal sa na stavbe štyroch kostolov na území našej farnosti: v roku 1994 bol postavený kostol na Sekieri, 1995 v Kováčovej, 1998 na sídlisku Západ-Tepličky a v roku 2011 v Lieskovci. Farská rada musela pripraviť pozemky, ktoré bolo treba vymeniť s mestom Zvolen. A pri tom dominoval práve Lojzo.
Po odchode pána Lihoťana do večnosti sa stal tajomníkom farskej rady. Bol „pravá ruka” dekana a vždy bol pripravený zasiahnuť. Aj pri opravovaní zvolenskej cirkevnej školy, pri stavbe novej telocvične či v neposlednom rade pri odkúpení budovy pre charitu a neskôr aj priľahlej budovy, aby mali chudobní nášho mesta kde prežiť.
Bol členom ekonomickej rady diecézy. Biskup Baláž si Alojza vybral na túto prácu. Mnohým kňazom pomáhal pri riešení pozemkovej reformy.
Posledné roky prežil na vozíku a bol odkázaný na pomoc. Tak ako Pán Ježiš na konci svojho života niesol kríž, tak aj on. Taká je cesta kresťana.
Ďakujem ti, Lojzo, za pomoc pri vedení farnosti, za príklad priameho života, ktorý netúži po odmenách a postaveniach. Za tvoje svedectvo viery našej generácie. Zostaneš navždy v našich spomienkach a v srdci.“
AUTOR: Jana Krajčíková FOTO: Album rodiny Černých
