Farnosť sv. AlžbetyZvolen – mesto
Rozpis svätých omší

Opýtali sme sa za vás

Neraz sa stretávame s rôznymi druhmi anjelov. Je to v poriadku? Čo učí o tom Cirkev? (...) Katechizmus Katolíckej cirkvi učí o anjeloch stručne, ale jasne: „Anjeli sú prítomní už od stvorenia a v prie-behu celých dejín spásy, zďaleka i zblízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jej…

Neraz sa stretávame s rôznymi druhmi anjelov. Je to v poriadku? Čo učí o tom Cirkev?

V rámci ezoterickej literatúry nájdeme množstvo „anjelskej“ literatúry, anjelikov na-príklad podľa znamení zverokruhu, anjelské terapie či komunikáciu s anjelmi a mnohé ďalšie. Znie to tak nevinne – veď anjeli predsa nemôžu byť zlí, práve naopak –, ale o čo v skutočnosti ide? Ako sa v tom vyznať?

Anjeli sprostredkujúci svoje slová skrze jasnovidectvo, anjeli odstraňujúci negatívnu energiu, padlí anjeli – aj toto sú príklady anjelov, ktorých – jednoducho povedané – o pomoc prosiť nemáme.

Katechizmus Katolíckej cirkvi učí o anjeloch stručne, ale jasne: „Anjeli sú prítomní už od stvorenia a v prie-behu celých dejín spásy, zďaleka i zblízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jej uskutočňovaní“. Zdôrazňuje, že až do Kristovho návratu má celý náš život Cirkvi úžitok z pomoci, ktorú nám tajomným spôsobom sprostredkujú anjeli (čl. 334). Od detstva až po smrť sme obklopení ich ochranou, orodovaním: „Nik nebude popierať, že každý veriaci má pri sebe anjela akoby ochrancu a pastiera, ktorý ho vedie životom.“ (čl. 336) Aj vo svätej omši sa svojou modlitbou pripájame k anjelom, ktorí chvália Boha (čl. 335).

Anjeli a špiritizmus

Vatikánsky dokument – Ježiš Kristus – prameň živej vody, ktorý je kresťanskou úvahou o New age, sa venuje aj problematike „ezoterických“ anjelov. Považuje fascináciu mimo-riadnymi úkazmi, obzvlášť paranormálnymi javmi, za jeden z typických prvkov spirituality New age.

Títo „anjeli“ nepochádzajú od Boha aj na-priek tomu, že používajú reč lásky a svetla. V dokumente sa píše, že správnejšie je v tomto prípade hovoriť o súčasnej forme špiritizmu a nie o spiritualite.

Predstavitelia New age tvrdia a praktizujú to, že sa s takýmito vyššími a nižšími svetmi možno kontaktovať pomocou predstavivosti cez sprostredkovateľov, ktorými sú anjeli, duchovia či diabli – a je to realizované skrze rôzne rituály. To nie je správne.

Ten správny anjel – anjel strážny

Aj pápež František sa vo svojich príhovoroch neraz sa venoval tematike anjelov, anjelov strážnych. „Anjel strážny existuje, je to spoločník, ktorého nám dal Boh na cestu naším životom,“ povedal pri jednej rannej homílii v Dome sv. Marty. Predstavil aj učenie Cirkvi, podľa ktorého má každý u seba anjela, ktorý nás chráni a umožňuje nám vnímať rôzne veci. Anjela predstavuje ako toho, ktorého nám dal Boh, aby nám bol po boku a chránil nás a nikdy nie sme sami, lebo tento náš spoločník tu vždy je.

„Náš anjel nielenže je s nami, ale vidí aj Boha Otca. Je vo vzťahu s ním. Od nášho prebudenia, až kým nejdeme spať, je každodenným mostom, ktorý nás sprevádza a je spojením medzi nami a Bohom Otcom.

Anjel je každodennými dverami k transcendentnu, k stretnutiu sa s Otcom – čiže anjel mi pomáha kráčať, pretože hľadí na Otca a pozná cestu. Nezabudnime na týchto spoločníkov na ceste,“ hovorí na inom mieste.

Modlitba nie je zariekavacia básnička, ani posielačka s textom: „pošli toľkým ľuďom a stane sa...“

Modlitba nie je ani magický úkon, ani zariekavacia básnička, ani poštová zásielka množstvu ďalších ľudí. Katechizmus Katolíckej cirkvi (čl. 2664) učí: „Jedinou cestou kresťanskej modlitby je Kristus. Či je naša modlitba spoločná alebo osobná, ústna, alebo vnútorná, má prístup k Otcovi len vtedy, ak sa modlíme v Ježišovom ‚mene‘.“ Ponúka aj veľmi peknú definíciu, že „modlitba je životom nového srdca a má nás oživovať v každej chvíli“ (čl. 2697).

Boh nás vedie rôznymi spôsobmi aj v modlitbe a každý z nás mu odpovedá rôznym spôsobom a prejavom svojej modlitby. Katechizmus definuje tri hlavné formy modlitby – ústna modlitba, rozjímanie a kontemplatívna modlitba. „Toto starostlivé zachovávanie Božieho slova a bedlivé zotrvávanie v Božej prítomnosti robí z týchto troch foriem silné chvíle života modlitby,“ čítame v ňom (čl. 2699).

Nie teda posielačky v štýle „pošli to desiatim ľuďom“, ale skutočná modlitba, ktorá je pre nás stretnutím sa s Otcom. Nič sa nestane, keď takúto (pseudo)modlitbu nabudúce odignorujeme. Alebo aj napíšeme, či povieme človeku, ktorý nám to poslal, čo pre nás modlitba znamená a že túto „hru“ hrať nebudeme. A môžeme sa za toho človeka aj pomodliť. Stopnime tento nezmyselný kruh magickej modlitby a vstúpme do skutočnej modlitby. Modlitba je skvelá vec, nevyhnutná pre náš život, ale dajme si pozor, aby sme ju nenahradili za niečo, čo ňou nie je.

AUTOR: Zuzana Vandáková FOTO: Unsplash