Patrón svätý František

Zakladajúcu listinu troch nových diecéz vydala panovníčka Mária Terézia 15. januára 1776 vo Viedni a pápež túto skutočnosť definitívne schválil 13.3.1776, keď vydal zakladajúcu bulu „Regalium principum“. Za prvého biskupa banskobystrickej diecézy bol vymenovaný gróf František Berchtoldt, ktorý po potvrdení pápežom prijal konsekráciu v Dóme sv. Martina v Bratislave 13.10.1776. Príchod biskupa do Banskej Bystrice sa odohral 28.10.1776 o 3. hod. popoludní. Záznamy hovoria, že v ten deň bolo pochmúrne počasie, poprchávalo, ale ani táto skutočnosť nemohla prekaziť sviatočnú náladu veriacich z mesta a širokého okolia. Biskupa uvítalo početné bandérium (sprievod sviatočne oblečených jazdcov na koňoch) pri Kremničke a potom sprevádzalo biskupský koč ku slávobráne na Huštáku, kde čakali na biskupa predstavení mesta a početné kňazstvo z mesta a okolia. Po uvítaní za hlaholu zvonov o štvrtej popoludní biskup vošiel do zámockého kostola Nanebovzatia Panny Márie, kde odznelo slávnostné „Te Deum“ a biskup udelil svojim veriacim prvé arcipastierske požehnanie. Na druhý deň 29. 10. 1776 (utorok) sa konala slávnostná inštalácia biskupa vo farskom kostole v Banskej Bystrici, ktorý na biskupa pôsobil mohutným dojmom a chcel si ho zvoliť za svoju katedrálu.

Pre zaujímavosť uvediem, že pri tejto slávnosti mal biskup oblečený vzácny ornát, ktorý vlastnoručne vyšívala a biskupovi darovala cisárovná Mária Terézia. Mikuláš Mišík spomína, že ešte v 30. rokoch minulého stor. sa tento ornát s panovníčkiným monogramom nachádzal v sakristii katedrálneho kostola sv. Františka Xaverského. Biskup František Berchtoldt sa usadil v bývalom jezuitskom kolégiu a s veľkou húževnatosťou sa pustil do organizácie novovzniknutej diecézy. Už začiatkom novembra vymenoval katedrálnu kapitulu, ktorá pozostávala zo šiestich sídelných kanonikov, medzi ktorými boli aj traja ex jezuiti. Začal vyjednávať s predstaviteľmi mesta, keďže mesto bolo patrónom farnosti a malo starobylé právo voľby banskobystrického farára. Mesto sponzorovalo väčšinu nákladov na rekonštrukciu farského kostola, ktorý bol po požiari v auguste 1761 v dezolátnom stave. V tom čase väčšina členov mestského magistrátu boli evanjelici, ktorí neboli nadšení z toho, že sa Banská Bystrica stala sídlom katolíckeho biskupa. V určení farského kostola za katedrálu videli zásah do starobylých mestských práv a dali to biskupovi na vedomie.

Pod vplyvom týchto skutočností biskup na radu kapituly a banskobystrického kňazstva navrhol určiť za katedrálu bývalý jezuitský kostol sv. Františka Xaverského, ktorý bol od roku 1773 opustený. Aj keď tento kostol svojimi rozmermi a výzdobou nezodpovedal nárokom kladeným na katedrálny chrám, predsa len biskup a katedrálna kapitula mohli v ňom slobodne a bez obmedzení vykonávať svoje liturgické slávenia. Tieto skutočnosti prispeli k tomu, že cez viedenského nuncia, biskup koncom novembra 1776 poslal žiadosť pápežovi Piovi VI., v ktorej žiadal určiť za katedrálu bývalý jezuitský kostol a jeho patróna sv. Františka Xaverského za hlavného patróna novovzniknutej diecézy. Iste ho k tomu viedli aj rady bývalých členov Spoločnosti Ježišovej, ako aj skutočnosť, že sám biskup nosil krstné meno František. Vplyvom týchto historických okolností diecéza dostala svojho patróna. Biskup pri organizovaní diecézy prekonal mnohé prekážky, vykonal nadľudské organizačné dielo a po 17 rokoch úmornej biskupskej služby zomrel vo Sv. Kríži nad Hronom 14. 8. 1793 vo veku 63 rokov.

Sv. František Xaverský je už celých 246 rokov naším nebeským patrónom a orodovníkom. Je vzorom a inšpiráciou najmä pre kňazov, ktorí sú inkardinovaní do diecézy.

AUTOR: ThDr. Gabriel Brendza, dekan – farár, cirkevný historik