SDM 2023
Deväť mladých z farnosti Zvolen-Mesto sa ešte v januári rozhodlo prihlásiť na Svetové dni mládeže (SDM) v Lisabone.
Ešte predtým, ako sme vycestovali do Portugalska, sme sa stretli s koordinátormi, ktorí nám odprezentovali základné informácie a dali balíčky pútnika. Našu cestu za Sv. Otcom organizovalo Diecézne centrum Maják v Španej Doline. Samotnému stretnutiu so Sv. Otcom predchádzal týždeň v miestnych diecézach. Spolu s ostatnými Slovákmi sme sa dostali do Portskej diecézy. A my Zvolenčania do farnosti Ovar, čo bolo mesto blízko Porta.
Dňa 23. augusta sme všetci deviati, spolu s mladými z iných farností, odleteli z Viedne do Porta. Na letisko v Porte prišli pre nás farníci z mesta Ovar a o druhej hodine ráno sme sa po dlhej a únavnej ceste ubytovali v priestoroch kostola, kde sme spali na karimatkách v náročných podmienkach, ale zase 15 minút od krásnej a veľkej pláže.
Celý tento týždeň sme mali možnosť spoznávať život a zvyky vo farnosti Ovar vďaka domácim mladým, ktorí nám venovali svoj čas. Okrem Slovákov boli v Ovare aj mladí z Rakúska, Mexika a Argentíny. Mali sme možnosť zažiť s nimi spoločenstvo modlitby, radosti a vzájomného spoznávania. Dni sme začínali rannou spoločnou modlitbou a svätou omšou. Keďže v meste bola pláž, mohli sme si vyskúšať aj surfovanie. A nielen to. Mladí z Rakúska nás pozvali na adoráciu, ktorá bola priamo na pláži. Tiež sme mali možnosť putovať do Fatimy.
Počas týždňa v Ovare sme mávali program aj v Porte, kde sme cestovali vlakom. Posledný deň v Ovare sme mali spoločnú, rozlúčkovú, medzinárodnú svätú omšu, na ktorej sme mohli miništrovať aj my dievčatá, lebo tu je zvykom, že aj dievčatá miništrujú. Večer sme mali spoločný program, na ktorom sa prezentovali všetky národnosti kultúrnym programom, typickým pre ich krajinu. Domáci farníci dokonca upiekli na rozlúčku prasa.
Ďalší týždeň sme sa presunuli do Lisabonu, kde sme boli ubytovaní v škole v centre mesta spolu s Francúzmi a Nemcami. Už v Porte bolo veľmi veľa mladých, ale až tu v Lisabone sme zistili, že tých pár desiatok tisíc vlastne nebola až taká masa. Museli sme si zvyknúť na natlačené metrá, plné ulice a námestia, masy ľudí a občas aj niekoľkohodinové čakania v reštauráciách. No to už je neodmysliteľná súčasť SDM.
V Lisabone nás celý týždeň čakal bohatý program. Začal sa svätou omšou, pokračoval otváracím ceremoniálom a netypickou krížovou cestou. Pomedzi to sme sa počas troch doobedí zúčastňovali slovenských katechéz a iného sprievodného programu. Popritom sme si, samozrejme, stihli pozrieť aj lisabonské pamiatky.
Vyvrcholením SDM bol, samozrejme, očakávaný spoločný dvojdňový program so Sv. Otcom v Campo de Graca. Prvý večer záverečného programu bola spoločná adorácia. Pre mňa to bol veľmi silný moment. Napriek tomu, že sme poslednú noc spali na Campo de Graca na zoratej hline, bol to jeden z najlepších zážitkov.
V nedeľu 6. augusta sme odlietali domov plný zážitkov, nových priateľstiev a emócií. Síce unavení, no šťastní a naplnení Ježišovou láskou a silou celosvetového spoločenstva kresťanov. Pre mňa to bola veľmi vzácna a nezabudnuteľná skúsenosť.
A nielen pre mňa. Prečítajte si, čo napísali ostatní:
“Svetové dni mládeže v Portugalsku boli naozaj super miesto, kde človek nabral nový pohľad na svet. Boli sme obklopení rovesníkmi-kresťanmi z celého sveta, s ktorými sme sa aj spriatelili. Mali sme možnosť vidieť, ako sa slávi liturgia v inej krajine (napr. na znak pokoja sa v Portugalsku objímajú). Silný moment pre mňa bol, keď 1,5 milióna ľudí natlačených na sebe stíchlo v momente, keď sa vystavila Sviatosť oltárna.”
Ondrej
“SDM ma dva týždne učili pokore. Či už sa to týkalo podmienok, v ktorých sme bývali, stravy, cestovania, alebo vzťahov s ľuďmi naokolo. Pre mňa boli tieto dni o to náročnejšie, že som mala preťažené koleno a asi od 4. dňa som musela obmedzovať pohyb (čo bol trochu problém, keďže sme sa dosť často museli presúvať pešo). Vyčerpanie bolo u všetkých takmer hmatateľné, “ponorka” tiež, no aj tak by som tieto dva týždne nevymenila za nič iné. Videla a zažila som toho enormne veľa a som neskutočne vďačná, že som to mohla zažiť s našimi kačičkami (názov našej skupinky).”
Dada
“Na SDM som mal príležitosť spoznávať sa v ťažkých situáciách, napr. predierať sa cez dav ľudí... takže to bola pre mňa aj osobná formácia. Pre mňa bol najsilnejší moment – vigília, hlavne keď sa vyložila Eucharistia a všetci, tým myslím 1 a pol milión ľudí z celého sveta boli zrazu úplne ticho. Na to nikdy nezabudnem. “
Matej
“Z toho, čo mi SDM dalo, by som chcel vybrať tri veci. Prvá, stretol som nových ľudí a prehĺbil vzťahy s tými, ktorých som už predtým poznal. Druhá, stretnutie so všetkými ostatnými národmi mi otvorilo nový pohľad na cirkev – ako naozaj spoločenstvo pre všetkých. Zároveň mi to ukázalo svet z iného pohľadu, ako vidím doma, čo je podľa mňa veľmi dôležité. A tretia, počas SDM sa mi prehĺbil pohľad na niektoré duchovné veci, či už v rozhovoroch s ostatnými mladými, v katechézach, alebo príhovoroch pápeža. Top momentov bolo veľa, spomínam si napríklad, ako sme odchádzali z uvítacieho ceremoniálu a každá skupinka si niečo spievala, bolo tam cítiť radosť.”
Filip
“Svetové dni mládeže ma naučili vyjsť zo svojej komfortnej zóny a pozerať sa na každodenné samozrejmosti s väčšou vďačnosťou. Najviac top moment bola pre mňa posledná nedeľa v Porte, kde sme si viaceré dievčatá počas svätej omše vyskúšali prvýkrát miništrovať.”
Megy
Ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili dostať sa na SDM do Lisabonu, a rovnako aj všetkým, ktorí na nás mysleli a modlili sa za nás.
AUTOR: Dominika Nociarová FOTO: Daniela Hatiarová
