Svätá teta a jej neter
Dve blízke svätice: Alžbeta a Margita. Svätú Alžbetu Uhorskú pozná iste každý náš farník. Ale počas tohtoročných hodov sme mohli viac spoznať aj jej neter – svätú Margitu Uhorskú.
Príbeh svätej Alžbety Uhorskej je úzko spätý s naším mestom. Predpokladá sa, že svätá Alžbeta určitý čas žila vo Zvolene spolu so svojím otcom Ondrejom II., uhorským kráľom z rodu Arpádovcov. Alžbeta sa narodila v roku 1207 v Bratislave alebo v Maďarsku. Ako štvorročnú ju sľúbil jej otec za manželku Ľudovítovi, synovi Hermana, durínskeho grófa a poslali ju na hrad Wartburg a Eisenach. Hoci po smrti matky a grófa Hermana vládla jeho matka Žofia, ktorej prekážala Alžbetina láska voči chudobným, skromnosť aj čnosti, Ľudovít sa jej veľmi zastával a vážil si jej čnostný život. V roku 1221 si ju vzal za ženu, Alžbeta mala vtedy štrnásť rokov. Spolu mali tri deti: Hermana, Žofiu a Gertrúdu.
V období veľkého hladu a biedy Alžbeta pomáhala, ako vedela – rozdávala zo zásob hradu, postavila pre chorých nemocnicu. Slúžila tiež chorým, ošetrovala ich. Keď po šesťročnom manželstve Ľudovít zomrel na mor, Alžbeta mala iba dvadsaťdva rokov. Príbuzní jej muža ju vyhnali a komukoľvek v kniežatstve zakázali, aby jej pomohli. Taktiež jej násilne odňali deti.
Alžbeta sa však nevzdala a ďalej pokračovala vo svojej službe, pestovaní čnostného života a láske k chudobným. Založila nemocnicu sv. Františka z Assisi – práve františkánska spiritualita sa jej stala blízkou a žila podľa nej. V roku 1231 vážne ochorela a o dvanásť dní 17. novembra zomrela. Zaujímavosťou je nielen to, že na jej hrobe sa udialo množstvo zázrakov, ale aj to, že za svätú bola vyhlásená už štyri roky po svojej smrti pápežom Gregorom IX.
A aký bol príbeh jej neterky svätej Margity? Aj ona bola princezná, dcéra uhorského kráľa Bela IV. Podľa svojho sľubu ju Belo IV. ako 3 a polročnú poslal do dominikánskeho kláštora v meste Veszprém. Neskôr svoje povolanie prežívala v dominikánskom kláštore na Zajačom ostrove na rieke Dunaj v Budapešti – tento kláštor založil jej otec Belo IV. V tomto kláštore zložila večné sľuby a až do svojej smrti tu žila v kontemplácii, modlitbe a chudobe. Hoci jej otec chcel, aby sa vrátila a vydala za niektorého z okolitých vládcov, Margita zostala verná svojmu sľubu. Aj ona zomrela mladá, vyčerpaná pokáním a láskou 18. januára 1270. Po šiestich rokoch bola blahorečená a až v roku 1934 svätorečená pápežom Piom XI. V čom môžeme nájsť prieniky životov týchto dvoch mladých žien, ktoré boli príbuzné? Obe zostali verné svojmu povolaniu napriek náročnosti doby a požiadavkám ostatných. Venovali sa službe chudobným, chorým a aj modlitbe. Zomreli v mladom veku – Alžbeta ako 24-ročná a Margita ako 28-ročná. Kým Alžbete bola blízka františkánska spiritualita, Margite zas dominikánska. Dominikáni a františkáni boli dve silné rehoľné spoločenstvá, ktoré vznikli v približne rovnakom čase v 13. storočí a silnú tradíciu majú aj dnes po celom svete.
AUTOR: Zuzana Vandáková FOTO: archív farnosti Zv-mesto Marian Kružliak
