Vďačnosť - koruna života

„Som starý, načo je taký život?“ „Aby si v tomto veku premenil svoj život na vďačnosť“.

Vojenskí penzisti

Sedeli na lavičke dvaja starí (možno aj vojenskí) penzisti. Jeden sa pýta: – „Počuj, starec a načo je taký život? Som starý, boľavý. Po nociach nespím. Robiť nevládzem, ani sa mi už nechce. Načo? Ani zdravie už nie je to, čo bolo. Veľa toho nezjem a to svoje už máme poctivo odpité. Nedávno som počul, že takí, ako som ja len zaťažujú systém a ... , no viac som nepočul, lebo som skoro hluchý. Ak by som aj chcel niečo povedať – tak zistím, že ma nemá kto počúvať. Taký paskudný život to už je len pľuhavina.“

Druhý penzista sa zamyslel a odpovedá: – „Máš pravdu vo všetkom, čo si povedal. Tiež už nepamätám, čo všetko som prežil. No, som veľmi rád, že som mohol žiť, aj že ešte kúsok žijem. Neviem, či mi porozumieš, no teraz sa usilujem premeniť svoj život na vďačnosť.“

Ľudský život a zvlášť ten dlhý, ktorý rokmi dozrel do staroby je dozaista plný všetkého. A je krásne, ak na tvári dlho žijúceho človeka vidíme zrelosť a nie starobu. Ak namiesto nervóznej šomravosti, vidíme aj napriek bolesti, aspoň občas, svetlo múdrosti a žiaru vďačnosti.

Život

– korunovaný vďačnosťou. Nie len u starého človeka. A nielen na sklonku života. Aj poslednom mesiaci roka, keď predsa len, akosi ináč meriame dni, hodiny a minúty roka a života.

Malý princ

Jeden príbeh z rozprávky Malý princ hovorí:

• Dobrý deň - povedal Malý princ.

• Dobrý deň, - povedal obchodník. Bol to obchodník, čo predával vylepšené pilulky proti smädu. Stačilo raz za týždeň jednu zhltnúť, a človek nepociťoval potrebu napiť sa.

• Prečo to predávaš? - spýtal sa Malý princ.

• Je to veľká úspora času, - odpovedal obchodník.

• Vypočítali to odborníci. Ušetrí sa päťdesiattri minút za týždeň.

• A čo sa urobí s tými päťdesiatimi tromi minútami?

• Každý si s nimi urobí, čo chce...

• Keby som ja mal premárniť päťdesiattri minút, šiel by som celkom pomaličky k studničke...

Nájdime si na sklonku roka, podobne ako raz aj na sklonku života, lavičku svojich nezodpovedaných otázok a svoju studničku vďačnosti.

vďačný Marko Trochan