Naše spoločenstvo

Ján Pavol I., vl. menom Albino Luciani, sa narodil 17.októbra 1912 vo Forno de Canale. Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny. Kňazom sa stal 7. júla 1935. Za pápeža bol zvolený 3. septembra 1978 ako 263. pápež. Povahovo bol veľmi podobný Jánovi XXIII. – aj on mal priateľské vystupovanie a zmysel pre osobitý humor. Do povedomia sa zapísal ako priateľský a pokorný pápež. Pápež František 8. novembra 2017 autorizoval dekrét o hrdinských čnostiach Jána Pavla I., čím získal označenie „ctihodný“. V októbri 2021 bol uznaný zázrak uzdravenia jedenásťročného dievčatka z Buenos Aires na jeho príhovor a podpísaný dekrét pápežom Františkom o blahorečení. Ján Pavol I. bol 4. septembra 2022 v Ríme blahorečený na Námestí sv. Petra.

Z rozhodnutia vladyku Petra Rusnáka, bratislavského eparchu, a zároveň apoštolského administrátora Prešovskej archieparchie, ukončil o. Ján Sabol svoje pastoračné pôsobenie v grécko-katolíckej farnosti Zvolen. Po dvanástich rokoch strávených pod Pustým hradom začal otec Sabol účinkovať v gréckokatolíckej farnosti Porúbka pri Humennom. Otcovi Jánovi Sabolovi vyslovujeme úprimnú vďaku za všetky jeho pastoračné úsilia vo Zvolene a že-láme veľa úspechov na novom pôsobisku! Novým duchovným správcom zvolenskej gréckokatolíckej farnosti sa od 15. júla stal celibátny novokňaz o. Ing. Mgr. Peter Sahajda. Narodil sa v roku 1982 vo Svidníku. Fakultu elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave ukončil v roku 2007. Na štúdium teológie na Gréckokatolíckej teologickej fakulte PU v Prešove nastúpil v roku 2016. Kňazskú vysviacku rukami vladyku Petra Rusnáka prijal 2. júla 2022 v Šaštíne. V mene farníkov a čitateľov vás vítame v našej farnosti Zvolen. Môžete nám o sebe niečo bližšie prezradiť? Vyrastal som vo Svidníku, mám o rok a pol mladšiu sestru so zdravotným postihnutím. 4.-8. ročník som navštevoval Cirkevnú základnú školu sv. Juraja vo Svidníku, tu potom aj Gymnázium Duklianskych hrdinov. Povolanie ku kňazstvu som pocítil prvýkrát asi počas začiatku prvej vysokej školy (FEI STU) v Bratislave v UPeCe, potom o pár rokov neskôr, a ďalej to bol čas rozlišovania či hľadania aj popri zamestnaní v IT. V Bratislave som chodil miništrovať do našej gréckokatolíckej cirkvi, do UPeCe BA, a aj k bratom františkánom. Inak som miništroval od 5. ročníka základnej školy, takže na liturgie do chrámu som chodil rád. Ale všetko je len Božia milosť, s ktorou človek potrebuje spolupracovať každý deň. Takže nakoniec som sa stal gréckokatolíckym slobodným kňazo

Niekoľkí z našich miništrantov sa zúčastnili na diecéznom miništrantskom tábore, ktorý organizovali bohoslovci z našej diecézy. Tábor sa konal v dedinke Močiar, v ktorej sa nachádza bývalá fara, ktorá teraz slúži ako chata. Tábor začal v nedeľu večer. Bohoslovci pripravili na celý týždeň bohatý program. V pondelok išli miništranti na túru do Repišťa. Keďže boli veľmi unavení, cestou naspäť ich viezli autami. V utorok pršalo, takže neboli nikde. V stredu sa dostali do Vyhní, kde sa celý deň kúpali na kúpalisku. Najbohatší program mali vo štvrtok. Išli do Banskej Štiavnice. Navštívili banské múzeum, cestu do minulosti za pomoci virtuálnej reality a faru, na ktorej mali aj obed. Následne mali svätú omšu so zaujímavou kázňou v Kostole Nanebovzatia Panny Márie. Nechýbal ani výstup na kalváriu. No a prišiel piatok. Tento deň bol venovaný upratovaniu chaty, lebo poobede si prišli po nich rodičia.

Misie pre farnosť Zvolen-mesto boli dlho očakávané. Pre dlhodobé nepriaznivé pod-mienky koronavírusu sa misie stále odkladali. Intenzívne sme sa rok modlili za ich uskutočnenie a Pán požehnal. Pátri redemptoristi Jozef Mihok CSsR, Ivan Flimel CSsR a Robert Režný CSsR sa nakoniec svojej úlohy mohli vo farnosti zhostiť. Ježiš miluje všetkých ľudí, nielen tých, čo chodia do kostola. Preto misie začali na námestí, kde počas dvoch dní prebiehal evanjelizačný program a osobné pozvanie do Chrámu sv. Alžbety. Ich cieľom bolo osloviť všetkých ľudí. Program na námestí viedol páter Jozef Mihok CSsR, so svojím misijným tímom z Radvane. Nedeľa bola venovaná prednáške pre mužov a zvlášť prednáške pre ženy. Pondelok sa osobitne venovali aj deťom na cirkevnej škole. Počas celého týždňa sme na-sávali Ježišovo milosrdenstvo a mnohí z nás sa pripravovali na prijatie sviatosti zmierenia. Misie sa niesli v znamení citátu Mk 10,49 „Vstaň, volá ťa!“ Posledný deň misií, v nedeľu 26.6.2022, bol požehnaný Misijný kríž, ktorý pre našu farnosť vyrobil a aj sponzoroval všetky výdaje s ním spojené náš farník z Lieskovca p. Ivan Ilčik. Misijný kríž bol osadený v exteriéri farského kostola sv. Alžbety na južnej strane vo výklenku pod vežou, kde je kedykoľvek dostupný k osobnej úcte. Dvakrát do roka môžu veriaci pri tomto kríži získať plnomocné odpustky, ak sa pri ňom pomodlia a nábožne si ho uctia: 26. júna – v deň jeho posvätenia a 14. septembra na sviatok Povýšenia Sv. kríža. Misie sa končili v nedeľu 19.6.. V rámci misií sme slávili svätú omšu na námestí a po nej bola slávnostná procesia zo slávnosti Božieho Tela a Krvi. Verím, že tento týždeň duchovných cvičení v každom zanechal nejakú stopu. Nie jeden z nás našiel istejší krok smerom k Bohu a môže povedať: „Vstal som a idem za Pánom.“ Tiež sme sa opýtali našich farníkov, čo im dali misie. Počas tohto týždňa som dúfala, že nájdem kúsok seba a prečo som tu. Myslím, že sa to aj stalo. Ako sa hovorí, chytila som druhý dych. Ďakujem Bohu, za misie a misionárov. Pán nech ich žehná aj naďalej. Oživili sa mi spomienky na mladosť, keď sme mávali pravidelné obnovy. Prežila som opäť spoločenstvo so spolubratmi a sestrami v kostole. Odniesla som si domov pokoj, silu kráčať za Pánom i nové podnetné myšlienky. Napr. Znovu si vážiť samu seba, lebo čo Boh stvoril, bolo to dobré. Alebo dal nám Desatoro, lebo vedel, že to zvládneme a na záver nás poslal svedčiť. V tichosti, v láske a vernosti. Pane, požehnaj misionárov a otvor srdcia ďalším veriacim, kde prebiehajú misie. ##Duchovné cvičenia, teda misie, mi dali uistenie v Božiu bezpodmienečnú lásku. Presnejšiu „duchovnú navigáciu“ s cieľom na nebo. ##Misie v našej farnosti ma utvrdili v tom, že to najdôležitejšie a nenahraditeľné v mojom živote je Eucharistia. ##Pán nech žehná misionárov na ich ďalších misijných cestách. Ďakujeme Bohu i im, že prišli medzi nás a povzbudili nás vo viere. ##Najviac na mňa zapôsobilo posviacanie misijného kríža a spev piesne „...pre päť svätých rán, milosť udeľ nám“. Kúpil som si misijný krížik a beriem ho do rúk vždy pri modlitbe. ##Účasť na misiách bola pre mňa ďalšou školou kresťanskej múdrosti, potvrdením, že cesta, po ktorej kráčam, je správna. Misie vo mne prehĺbili spiritualitu a dali nový rozmer môjmu životu. Teším sa, že mám prameň, z ktorého môžem čerpať každý deň. **AUTOR:** Jana Krajčíková **FOTO:** Jozef Kraus

Školský rok sa už síce pomaly rozbieha a prázdniny sú oficiálne za nami, no skúsme si ešte spoločne zaspomínať na ich začiatok. Deti 30. júna dostali koncoročné vysvedčenia, rodičia ich za odmenu za dobré známky zobrali na rodinný obed a týmto dňom sa konečne začali dlho očakávané prázdniny. Pre mnohých ľudí to znamenalo okamžité cestovanie na dovolenky, no nie pre nás. Náš tím animátorov usilovne doťahoval posledné detaily tradičného denného tábora, aby bolo všetko čo najlepšie. V prvom prázdninovom týždni každý z nás absolvoval okrem iného skoré ranné vstávanie, nekonečné rozhovory s deťmi na témy od výmyslu sveta, či náhlivé vymýšľanie programu na vyplnenie dlhej chvíle. Počas pondelka sme sa síce takmer nepohli z areálu cirkevnej školy, no aj tak sme sa do-kázali spoločne zabaviť. Po úvodnej svätej omši a zoznamovačkách sa decká rozdelili do tímov a v tých následne absolvovali sériu stanovíšť. Poobedný program už bol voľnejší, bola možnosť si zahrať futbal na ihrisku či chvostíky v telocvični a tiež si čoto povyrábať. V utorok, inak veľmi upršaný deň, sme mali detí najmenej – bol sviatok sv. Cyrila a Metoda. No my sme nelenili, rozdelili sme sa do tímov, v ktorých sa súťažilo po zvyšok týždňa a každá skupinka si vytvorila tímový názov a tanček. Musím povedať, že kto tančeky nevidel, o veľa prišiel! Streda sa niesla v znamení stužkovej, ktorú sme tento rok absolvovali pri Môťovej. V skupinkách sme putovali, plnili rôzne úlohy a odpovedali na často až bizarné otázky. Na konečnej nás čakalo ohnisko, pri ktorom sme si posedeli, porozprávali sme sa, ale najmä sme opiekli špekačky! Štvrtok, podľa mňa najkritickejší deň, sme strávili na Sliači, kde sme si dali takú menšiu city game, ktorá nás priviedla až k prameňom. Pre nás animátorov nasledovalo ideálne strávené poludnie, lebo decká si vymysleli vlastný program a hry, na ktoré mali akurát chuť. Kritickosť sa tu prejavovala najmä u animátorov, no aj u detí, v únave a potrebe dobrého odpočinku po dvoch dňoch plných chodenia. No a čo bolo v piatok? V piatok sme sa ráno presunuli do parku pri Technickej univerzite a tam sme, samozrejme opäť v tímoch, absolvovali ďalšiu sériu stanovíšť a hru na banditov, ktorá je medzi deťmi už roky veľmi obľúbená. Celý týždenný program sme zavŕšili svätou omšou v kostole a odovzdaním medailí a odmien najlepším tímom za súťaže, ale taktiež všetkým ostatným ako pamiatku na tábor. Tento tábor som absolvovala prvýkrát ako vedúca a musím povedať, že to síce bola kopa stresu, nervov ba až sĺz, no vidieť tie šťastné detské tváre jednoznačne stálo za tieto obety. Veľká vďaka celému animátorskému tímu a pánovi kaplánovi za pomoc! No najväčšia vďaka aj tak patrí Tomu hore.+ AUTOR: Daniela Hatiarová FOTO: Péteryová

Prvý júlový pondelok patril ďakovaniu Bohu za 25 rokov v kňazskej službe. Nášho pána dekana Jozefa Krausa pri ďakovnej svätej omši sprevádzali jeho spolubratia – rodáci z Komjatíc. Ale tiež i veriaci osobnou účasťou na slávnosti. Homíliu mal Mons. Marian Dragúň, rektor kňazského seminára v Nitre. Vo svojom krátkom príhovore povzbudil svojho spolubrata, ale i nás prítomných slovami z pápežovho listu, ktorý napísal tohto roku svojim kňazom. Pápež rozdelil list do štyroch bodov a je po-stavený na povzbudenie a posilu pre dnešnú dobu. # BOLESŤ «Videl som utrpenie svojho ľudu» (Ex 3,7). Je potrebné všimnúť si kňazov, ktorí vytrvalo a bezúhonne ponúkajú všetko, čím sú a čo majú pre dobro druhých (por. 2 Kor 12,15) a žijú duchovné otcovstvo. Naplň svoj život tajomstvom Ježišovho kríža. # VĎAČNOSŤ «Neprestávam za vás vzdávať vďaky» (Ef 1,16). Je potrebná vďačnosť každodenného života. Chváliť Boha životom i smrťou. Vo všetkom vzdávaj vďačnosť Bohu. # ODVAHA «Mojou túžbou je, aby ste cítili povzbudenie» (por. Kol 2,2). Maj odvahu aj napriek príkoriam. Odvaha je predovšetkým ovocím pôsobenia Ducha Svätého v našich životoch. Svätosť je odvaha uveriť. # CHVÁLA «Velebí moja duša Pána» (Lk 1,46). Nie je možné hovoriť o vďačnosti a povzbudení bez kontemplatívneho pohľadu na Máriu. Ona, žena s prebodnutým srdcom (porov. Lk 2,35), nás učí chvále schopnej otvárať pohľad do budúcnosti a prinavracať nádej súčasnosti. Osláv Pane, svoje meno cez nás slabých, ale túžiacich ostať v Tvojej láske. #### Nášmu pánovi dekanovi vyprosujeme hlavne pevné zdravie, hojnosť milostí a lásky nášho Nebeského Otca. Zároveň Vám vyprosujeme, aby Vám dary Ducha Svätého i naďalej pomáhali kráčať vo svetle Evanjelia. #### Nech sila prúdiaca z kríža a ochrana Panny Márie – Matky kňazov, sú Vašou každodennou posilou, odmenou a vďakou. ##### Veriaci farnosti a dekanátu Zvolen. Pri tejto príležitosti som oslovila nášho pána dekana s otázkou: Naši veriaci si vás obľúbili a ste v našich modlitbách. Môžete nám povedať, ako sa cítite v našom zvolenskom spoločenstve veriacich? Pred dvadsiatimi piatimi rokmi by mi ani na um nezišlo, že raz budem na tomto mieste ustanovený za dekana. Dlhé roky som cez Zvolen iba prechádzal. Teraz, keď sa odniekiaľ vraciam, tak mám v aute v mojej navigácii nastavené slovo „domov“ a vždy ma to privedie do centra Zvolena na katolícku faru. Ďakujem všetkým, ktorí sa za mňa modlia, za všetky modlitby, lebo tie predovšetkým vytvárajú pre mňa domov. Ďakujem za veľkú rodinu zvolenského spoločenstva, ktorá mi bola zverená a tiež vkladám všetkých do modlitby, najmä, keď vystavujem v kostole Sviatosť Oltárnu k adorácii, a keď ňou dávam požehnanie, tak žehnám celý Zvolen. **AUTOR:** Jana Krajčíková **FOTO:** Jana Krajčíková, album Jozefa Krausa

Svoje predprázdninové stretnutie mali aj ruženčiari. Zhodnotili stav svojich ruží, a zotrvali v príjemnom posedení. Detský zbor Alžbetka sa zúčastnil výletu do Bojníc. Svoje celoslovenské stretnutie malo aj laické spoločenstvo tešiteľov Božského Srdca Ježišovho. Miništranti sa zúčastnili nie len tábora, ale aj chaty na Tôčkach. Začiatok septembra patrili Staré Hory dekanátu Zvolen. Program fatimskej púte a sv. omšu svojím spevom doprevádzal mládežnícky zbor pod vedením Majky Pacalajovej.

Počas letných prázdnin sa sekierska fara na jeden týždeň zmení na miesto plné detského smiechu a radosti. Vďaka ochotným animátorom mohli naše deti prežiť päť dní v spoločenstve s priateľmi. Každý deň sa hrali rôzne hry, podnikali výlety do okolia. V utorok navštívili ranč na Kráľovej a vozili sa na koníkoch. Najobľúbenejší je vždy posledný deň, počas ktorého bola veľká oblievačka. Všetky aktivity spájala modlitba a stretnutia na svätých omšiach. Tešíme sa, že sa pridali aj kamaráti z ihrísk, zo sídliska, zo školy a škôlky. Ďakujeme všetkým dobrým ľuďom, vďaka ktorým mohli deti prežiť krásny a zaujímavý týždeň: obom kňazom, animátorom či kuchárkam. Verím, že sa naše deti budú stretávať aj počas roka a budovať detské farské spoločenstvo.

V septembri 2022 prijmú mladí vo farnosti Božského Srdca sviatosť birmovania. Počas dvoch rokov príprav navštívili mnohé pútnické miesta na Slovensku a odovzdávali sa pod ochranu Matky Božej. Ich putovanie vyvrcholilo v júli pobytom v Medjugorjí. Rady birmovancov doplnili niektorí farníci a pán farár Karol. Po úvodnom kúpaní v mori prežili všetci intenzívny duchovný týždeň na posvätnom a premodlenom mieste. Vystúpili na vrch zjavenia – Podbrdo, navštívili komunitu Cenacolo, vyšli na Križevac. Zároveň si vypočuli množstvo povzbudzujúcich svedectiev a príhovorov. Birmovanci sa ešte formujú a dozrievajú ako kresťania a každé svedectvo je pre nich darom. Pútnici odovzdali Panne Márii v modlitbách svoje rodiny, birmovancov a celú farnosť. Ďakujeme, že s pomocou Božou zvládli všetci dlhú cestu a prišli domov duchovne naplnení a povzbudení.