Naše spoločenstvo

Miestny kňaz Jozef Kaniansky, ktorý už roky pôsobí vo Zvolene, oslávil 17.novembra svoje 78. narodeniny. Ako povedal, svätú Alžbetu vníma ako veľkú postavu katolíckej cirkvi a vyzdvihol aj význam farského kostola: „Tento kostol bol postavený deväť rokov od Alžbetinho svätorečenia, ktorý bol ako prvý v Uhorsku zasvätený sv. Alžbete. Bola tu aj nemocnica a hoci kostol už nie je v takej podobe ako kedysi, sv. Alžbeta je pre toto mesto veľmi známa. Aj na Slovensku je veľa kostolov zasvätených sv. Alžbete.“

Známa gospelová skupina Lamačské chvály organizuje každý piatok chválové večery. Často bývajú len online formou, jeden piatok však zavítali aj do Zvolena, kde v kostole sv. Dominika spestrili večernú svätú omšu a po nej spoločenstvo Dismas povzbudilo veriacich svojimi svedectvami. Do kostola sv. Dominika vo farnosti Zvolen – Západ prišli jeden októbrový piatok stovky veriacich, ktorí chceli zažiť spoločenstvo, modlitbu, chvály a vypočuť si povzbudivé svedectvá. Toto všetko mohli prežiť spolu s členmi gospelovej skupiny Lamačské chvály, ktorí po svätej omši zaspievali známe kresťanské piesne. Radosť zo spoločného večera vyjadril aj líder skupiny Braňo Letko: „Dnes sme mali takú túžbu len sa stretnúť. My sme ani netušili, že toto je miesto, kde sa zmestí tak veľa ľudí, ale to, že sme všetci mohli spoločne vstúpiť do modlitby, to bolo úžasné. A to, čo ma najviac dostalo, bolo, keď páter otvoril Bohostánok a celý kostol si len kľakol a všetci sme spievali Pánovi, to bolo niečo super. Najlepší režisér je len jeden a to je náš Boh.“

Farníci si každý rok pri príležitosti sviatku svojej patrónky pripravia divadelné predstavenie, v ktorom priblížia život nejakého svätého. Keďže banskobystrická diecéza slávi tento rok Rok sv. Františka Xaverského, ochotníci predstavili život práve tohto svätca. Režisérka predstavenia Lívia Sebíňová povedala, že divadlo je spravené na dve fázy – jeho krátky životopis a jeho listy, ktoré sú autentické: „Práve tie listy sú dôležité, lebo dotvárajú ten jeho život a ukazujú nám jeho nádherné vnútro.“ Do prípravy divadla sa zapojilo viacero farníkov. Hercami boli nielen deti, ale aj ich rodičia a ďalší dospelí. Jednotlivé dejstvá boli doplnené piesňami detského farského zboru. Hlavnú postavu sv. Františka stvárnil Marián Drugda, ktorý povedal, že táto úloha bola preňho veľmi obohacujúca a tento svätec mu je inšpiráciou aj do jeho osobného života: „Keď som čítal tie jeho listy, tak som si uvedomil, že v akej dobe žili pred tými 500 rokmi a koľko ťažkostí museli prekonať. Sv. František musel byť naozaj zasiahnutý Kristom, že ho to neprešlo, a že ho tá veľká túžba ohlasovať Krista hnala cez všetky nástrahy. A ja tiež tak túžim po tom, aby som bol tak zasiahnutý, lebo človek aj počuje to slovo, aj to chce robiť, ale nejde to. Musí to prísť zvnútra a musíme sa modliť a prosiť o Božiu milosť, aby nás Kristus tak zasiahol, aby sme o tom nemohli nehovoriť.“

Dominikáni na Západe rozbehli aktivitu, v ktorej veriacim predstavujú životy svätých. Vždy na úvod nového týždňa vystavia v Kostole sv. Dominika relikviu svätého alebo blahoslaveného, aby sa každý, kto tento chrám navštívi, mohol zastaviť, pomodliť a uctiť si tohto svätého a spoznať tak ďalšieho nebeského priateľa. Dominikánska provincia na Slovensku má bohatú zbierku relikvií. Každý pondelok po svätej omši a spoločnej modlitbe vešpier môžu preto veriaci vo farnosti Zvolen Západ bližšie spoznať život jedného svätého. Jeho relikviu vystavia na celý týždeň k verejnej úcte a osobnej modlitbe. S takýmto nápadom prišiel páter Rafael Tresa OP, ktorý sa už po vstupe do rehole zaujímal o relikvie svätých a blahoslavených. Verí, že keď veriaci lepšie spoznajú konkrétneho svätého, nájdu v ňom priateľa, pomocníka či inšpiráciu do svojho osobného života, aby mohli svoj kresťanský život žiť naplno. „Každý svätec je evanjelium v praxi.

Čas svedectiev Počas jednej septembrovej nedele sme mohli v Kostole Božského Srdca Ježišovho zazrieť neznáme tváre. Speváci tiež boli akísi cudzí. Mladí ľudia, celé rodiny sa usmievali na nás domácich, niektorí v košeliach, niektorí v žltých mikinách alebo v bundách s nápisom Jesus Army (Ježišova armáda). Až počas homílie sa nám predstavil Michal zo spoločenstva Dismas. Predstavil krátko toto spoločenstvo a pozval všetkých na modlitby chvál a pár svedectiev po svätej omši. Kostolík zostal taký poloplný. Menšie deti behali vonku a my sme mohli počúvať Michalove svedectvá. On sám je vychovávateľom vo väznici. Dokázal nám za chvíľu priblížiť činnosť „misionárov“ v tomto priestore. Je úžasné, ako Boh koná cez ľudí aj na takýchto miestach. Celé spoločenstvo má aktívnu časť, ľudí, ktorí priamo navštevujú väznice, ale aj druhú časť, v ktorej sú tí, ktorí ich činnosť sprevádzajú modlitbami. Pri rozprávaní o obráteniach a božích zásahov do životov väzňov mali mnohí z nás zvláštny pocit. Možno smútku, ľútosti, zrazu sa bežné starosti v rodinách, v práci zdali smiešne a malicherné. Veľká vďaka za svedectvá, povzbudenia a modlitby chvál!

Dňa 16.10. sa v našom Kostole svätej Alžbety, pod vedením Mons. Mariána Chovanca, uskutočnila Sviatosť birmovania, na ktorej sa zúčastnilo 66 birmovancov. Príprava birmovancov odštartovala v októbri minulého roka. Birmovanci sa zúčastňovali prednášok, v ktorých sa snažili nájsť odpovede na základné životné otázky za pomoci teologických a cirkevných noriem. Mali tiež možnosť pozrieť sa na vieru a náboženstvo z iného uhla pohľadu, snažili sa lepšie preskúmať Cirkev a svoje miesto v nej. Tieto prednášky boli vedené bývalým diakonom Michalom Barniakom a neskôr pánom kaplánom Martinom Ščúrym, za občasnej pomoci zaujímavých hostí. Po prednáškach mali čas si vydiskutovať nové informácie v skupinkách so svojimi animátormi. Okrem zveľaďovania samých seba sa tiež pričinili aj o zveľaďovanie svojej farnosti. Na dni farskej rodiny sa zapojili ako dobrovoľníci pri organizácii a pomáhali tiež pri jesennom upratovaní fary. Mnohí z nich sa pridali do aktivít vo farnosti – ako sú služba miniš

Človek, podobne ako kvet, nemôže žiť bez slnka. Potrebujeme slnečné teplo a svetlo, lebo život bez slnka odporuje našej prirodzenosti, ktorá zo svetla pochádza a k svetlu neodvratne tiahne. Preto je tma najvhodnejšia na spánok, ktorý je obrazom smrti. Admirál Byrd, ktorý prežil dobrovoľnú samoväzbu v temnotách južnej polárnej noci, opisuje v knihe Sám a sám jej ťažobu, keď slnko zašlo na mnoho mesiacov a len na poludnie sa ukazoval na niekoľko sekúnd kalný náznak matného svetla. Keď priestor jeho skromnej chatrče bol trvale naplnený bezrozmernou temnotou, bez tieňov, bez obrysov hmoty, tma ničila telo, otupovala myseľ a nervový systém sa stával vo svojej funkcii stále ťažkopádnejší. Nemožno bez hlbokého pohnutia čítať riadky o ľudskej bezmocnosti v temnote. S akou radosťou uvítal tento admirál okamih, keď prvýkrát na niekoľko sekúnd na zamrznutom snehovom povrchu uvidel zase skutočné slnečné svetlo! Aký radostný úsvit prináša prísľub Mesiáša a prvé známky, že naozaj prichádza. Veď On premôže všetky temnoty a „jasné svetlo zažiari vo všetkých končinách zeme“ (Tob 13,13). „Veď kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice, zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu“ (Múd 18,14-15). Od tej chvíle niet temnoty. „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.“

Väčšina zvolenčanov pozná a vníma kríž na Sokolskej ceste ako súčasť Zvolena. Pred nedávnom zmizol a ľudia sa pýtali čo sa stalo, prečo ho mesto odstránilo. Posledný októbrový týždeň sa kríž na pôvodné miesto vrátil. Ale nie pôvodný, lež kamenný. Kríž z roku 1903 je z pieskovca.

Jn 17, 21. ...aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. Toto prianie nášho Pána sa podarilo naplniť na spomienkovom ekumenickom zhromaždení 2. 11.2022 na cintoríne vo Zvolene - Zlatý potok. Zvolenské kresťanské cirkvi zorganizovali už tradičnú ekumenickú pobožnosť v tomto čase spomienky na našich zosnulých. V obradnej miestnosti