Naše spoločenstvo

Po sedemnástich rokoch skončilo moje pôsobenie vo funkcii vojenského kaplána na Veliteľstve vzdušných síl vo Zvolene. Som vďačný Bohu za tie roky. Moja vďačnosť však patrí aj vám, otcovia a bratia kňazi, pôsobiaci vo Zvolene a blízkom okolí: súčasnému dekanovi a jeho predchodcom, farárom a neustále odchádzajúcim a prichádzajúcim kaplánom a diakonom, rovnako ako synom sv. Dominika „zo Západu“ a synom sv. Benedikta na Sampore. Vďaka vám za kňazské bratstvo, spoluprácu a obyčajné ľudské prijatie pri stretnutiach. Vďaka rehoľným sestrám v minulosti aj sú-časne pôsobiacim vo zvolenskej farnosti. Váš život je tajomstvom, svedectvom a službou. Aj pre mňa. A všetkými troma rozmermi sa ma pri stretnutiach s vami dotýka. Veľká vďaka patrí veriacim z farností vo Zvolene a blízkom okolí, ktorí sa liturgicky aj osobným podielom zapájali do života vojenskej farnosti. Tak sme spolu mohli prežívať univerzálnosť Cirkvi v jej pestrosti.

Zvolenskí miništranti sa počas obdobia korony stretávali veľmi málo. Po dlhej pauze nás opäť vidieť pri oltári. Najviac sme sa tešili na službu pri obradoch Veľkonočného trojdnia. Naspäť sú celý rok aj miništrantské stretká, na ktorých sa nielen zdokonaľujeme v miništrovaní, ale sa aj bavíme a hráme. Najčastejšie rozprávame o osobnostiach spojených s miništrovaním, ako napríklad o svätom Tarzíciovi - prvom miništrantovi – a snažíme sa poučiť z jeho príbehu, či o svätom Don Boscovi, ktorý viedol mladých chlapcov z ulice. Tiež si vysvetľujeme liturgické úkony, ktoré by mal vedieť každý miništrant, slúžiac pri oltári. Ako príklad, rozkladanie kalicha a prinášanie obetných darov, zručné narábanie s knihami (po latinsky libriferovanie), narábanie s kadidlom. Úkony sv. omše sa často učíme priamo v kostole. Hry hrávame potom v klube pod farou alebo pri peknom počasí vonku v parku. Jedným zo skvelých zážitkov, ktorý sa nám stal počas stretka, bolo stretnutie sa s majiteľmi pretekárskych áut vystavených na námestí, ktorí nám dovolili si do nich sadnúť a pokochať sa interiérom.

Miništranti z farnosti Zvolen – Západ si čakanie na zmŕtvychvstanie Pána Ježiša skrátili spoločnými výletmi s modlitbami a rozhovormi. S dávkou sebazaprenia dokonca skoro ráno vyšli na Pustý hrad nad Zvolenom. V piatok Utrpenia Pána sa osem odhodlaných miništrantov spolu s pátrom Šimonom rozhodli tiež niečo obetovať a skrátili si čas svojho spánku. Skoro ráno ešte za tmy vyrazili na Pustý hrad. Náročný výstup zvládli v jednote, mysliac na obetu Ježiša, ktorá bola pre naše ľudstvo omnoho väčšia. Na vrchu sa tak mohli kochať nádherou vychádzajúce-ho slnka nad naším mestom. Cestou nechýbala modlitba, rozhovory či záverečná spoločná fotka. Ďalší deň si naši miništranti dali mini tour po okolí Zvolena a navštívili niekoľko kostolov. Na Svätú sobotu išli do Kováčovej, na Sampor či Sliač. Na týchto miestach spoznávali krásu miestnych kostolov, v ktorých si pozreli ozdobené hroby s Kristom. Pri ukrižovanom Ježišovi sa spoločne pomodlili aj za našu farnosť a na záver sa potešili výhľadom zo samporského kláštora.

Vo farnosti Zvolen – Západ sa stretli horlitelia Ružencových bratstiev z celej diecézy. Spoločne uvažovali nad osobou Panny Márie ako našej ochrankyne. Viedol ich páter Matej Juraj Šulík, nový promótor pre ruženec. Súčasťou duchovnej obnovy bola aj svätá omša, spoločné modlitby. V kostole sv. Dominika sa dňa 6. 5. 2022 konalo celodiecézne stretnutie horliteľov Ružencového bratstva. Jeho témou bola Panna Mária, naša obhajkyňa a ochrankyňa. Páter Matej Šulík nám v prednáške vysvetlil, kto je kráľovná. Už v starom zákone v Knihe kráľov bola kráľovná matka kráľa. Matka, ktorá odovzdáva svojmu synovi všetky skúsenosti, čo má, odovzdáva mu to najlepšie zo života a stojí pri ňom. Tak aj Panna Mária je blízko pri svojom Synovi a Syn jej nič neodmietne. Ona nás ochraňuje, rozprestiera svoj ochranný plášť nad národy. Ako páter povedal, na svadbe v Káne Galilejskej je už Panna Mária zatienená svojím Synom, Ona má druhé miesto po kráľovi. Tu Ježiš akoby prísne odpovedá Panne Márii, ale zároveň odpovedá ako svojej matke a nič jej neodmietne. „Tak aj my k Márii pristupujme modlitbou ruženca, spájajme sa s ňou ako s Kráľovnou, ktorá vždy stojí pri svojom Synovi. Je nemysliteľné, aby sa neobrátila na svojho Syna. My sme pre ňu tí dôležití a ona je stále s nami. Je našou obhajkyňou u svojho Syna. Zdravas Mária nie je len obyčajné oslovenie, ale môžeme si ho zameniť za Zdravas Mária - Zdravas kráľovná, Zdravas tá, ktorá si naša ochrankyňa a obhajkyňa, Zdravas, ktorá si našou prostredníčkou pri Kristovi, ktorá nás žehnáš a vedieš – to je tá modlitba srdcom,“ zhrnul páter Matej. V ďalšej časti nám promótor pre Ružencové bratstvá vysvetlil správne fungovanie Ružencových bratstiev. Každé je registrované v Dominikánskom Mariánskom centre v Košiciach. Jeho založením a vstupom každý člen získava všetky dobrá a milosti, ktoré má rehoľa dominikánov.

Prvé septembrové otvorenie školských brán v roku 1992 začalo slávnostnou svätou omšou, ktorú koncelebroval vtedajší diecézny banskobystrický biskup, Mons. Rudolf Baláž. Ako prvou riaditeľkou školy sa stala pani Mgr. Emília Gajdošová. Terajší pán riaditeľ Juraj Kubiš je piaty v poradí. Naša milá školička oslávila v tomto školskom roku 2021/2022 svoje 30. narodeniny. Pri takej veľkej udalosti nechýbali žiaci, rodičia, pedagógovia, duchovní správcovia a naši priaznivci... Spolu s vdp. Vojtechom Nepšinským, ktorý sa zaslúžil o založenie našej školy v roku 1992, sme poďakovali za dar cirkevnej školy vo Zvolene na slávnostnej svätej omši v Kostole svätej Alžbety, ktorá sa slávila 12. mája 2022. Piesne nášho spevokolu Dominik a modlitby všetkých zúčastnených rozozvučali nielen steny chrámu, ale i naše srdcia. Oslavy pokračovali slávnostnou akadémiou v DK Podborová, kde žiaci spolu so svojimi pedagógmi predstavili život našej školy v pro-grame plnom scénok, tanečných vystúpení pretkaných umeleckým slovom, tónmi gitár či spevom, za sprievodu skvelých moderátoriek a nášho hosťa svätého Dominika.

Cez pôstne obdobie sa žiaci našej cirkevnej školy pravidelne modlievali krížovú cestu. Či už to bolo v našej školskej kaplnke pod vedením pani vychovávateliek v ŠKD, alebo vo farskom kostole aj pre ďalších farníkov - kde si pripravili pekné stvárnenie jednotlivých zastavení, do-prevádzané piesňami nášho školského zboru. Siedmaci dokonca absolvovali výlet do Banskej Bystrice, aby sa pomodlili krížovú cestu priamo na kalvárii s úmyslom mieru na Ukrajine a vo svete. O krásny duchovný zážitok sa postarala krížová cesta našich žiakov, ktorú umelecky stvárnili, zahrali a môžete si ju pozrieť aj na youtube kanáli našej školy.

Stretnutie farníkov Zvolen-mesto prebehlo na pôde bývalého seminára v Badíne. Každý účastník sa pri vstupe do areálu zapísal a presunul sa do budovy seminára. Tak ako sa patrí, aj toto stretnutie sa začalo spoločnou svätou omšou. Pár farníkov bolo v priestoroch seminára prvýkrát. Svätú omšu mali traja kňazi, ktorých so Zvolenom čosi spája. Generálny vikár, Mons. PhLic. Ing. Branislav Koppal, M.A., bývalý pán dekan, Mons. Vojtech Nepšinský a terajší pán dekan, Mgr. Jozef Kraus. Svätú omšu doprevádzal detský zbor mesta pod vedením Zuzany Vandákovej. Lavice sa postupne zapĺňali deťmi, mladými ľuďmi, či dospelými farníkmi. Po svätej omši sme sa presunuli na dvor, kde už rozvoniaval práve sa dovárajúci kotlíkový guláš. V seminárskej záhrade nás básnicky privítal animátor akcie – Marián Drugda slovami: Priatelia drahí, hostia naši vzácni, pán dekan náš bývalý i terajší jediný, nastal ten deň túžený, (deň) našej farskej rodiny.

Rehoľná sestra odpovedala svojím „áno“ Bohu na Jeho pozvanie, aby svoj život zasvätila len Jemu, patrila iba Jemu. Toto je to prvé a najdôležitejšie poslanie v živote zasvätenej osoby. Mať neustále upretý zrak na svojho Boha. Zasvätená osoba je osobitne zameraná na oslavu Boha, budovanie Cirkvi a spásu sveta. Všetko ostatné – to sú len čriepky v mozaike života zasvätenej osoby. Vo Zvolene boli rehoľné sestry z Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského s určitými prestávkami už od roku 1939. Kedysi to boli zdravotné sestry v nemocnici. V súčasnosti je naša Kongregácia vo Zvolene zastúpená malou komunitou troch sestier. Sestra Antonella – kostolníčka, sestra Henrieta jej pomáha a sestra Anastázia je katechétka. Svoje najdôležitejšie poslanie napĺňajú predovšetkým modlitbou, v ktorej vyprosujú milosti pre všetkých, ktorí to od nich očakávajú a potrebujú. Svoj deň začínajú v prítomnosti Eucharistického Ježiša v kaplnke bytu, v ktorom bývajú. Eucharistia je neodmysliteľnou súčasťou zasväteného života. Preto je kaplnka s Eucharistickým Kristom najcennejším miestom spoločenstva sestier, ktoré sa tu snažia svojím zasvätením oslavovať Pána. Denne vyprosujú požehnanie pre mesto aj ľudí, ku ktorým boli poslané.

Na turíčnej nedeľnej svätej omši spieval náš novovzniknutý spevácky farský zbor, pod vedením Ľuboša Rybana po prvý krát. Srdečne privítajú medzi seba každého, kto má „chuť“ osláviť Pána aj touto formou. Vedieť spievať na sto percent nie je podmienka. Už teraz vás pozývajú na poprázdninovú skúšku. Termín bude ohlásený v nedeľných oznamoch.