Naše spoločenstvo

V necelej polovici januára sa vo farskej zasadačke stretla redakčná rada farského časopisu. Stretnutie sa kvôli nepriaznivým podmienkam konalo asi po 4 rokoch. Mnoho členov redakčnej rady sa vymenilo, a tak sme sa osobne veľmi ani nepoznali. Po krátkom vzájomnom predstavení sa sme sa pustili do práce. Oboznámili sme sa v krátkosti s vývojom farského periodika a prijali sme návrhy pár farníkov na zmenu vzhľadu. Veríme, že sa vám bude páčiť a zostanete farskému časopisu Naše spoločenstvo aj naďalej verní.

Farnosť Zvolen-mesto navštívili viacerí zástupcovia kresťanských cirkví. O čo išlo a načo to bolo dobré? Ktoré cirkvi sa stretli? Zástupcovia cirkví sa stretli na modlitbách za jednotu kresťanov. Tu nejde o to, ktorá strana vyhrá a na ktorú stranu všetci prejdeme. Všetci veríme v jedného Boha a v modlitbách sa prosí o silu byť jedno. Prvé stretnutie prebiehalo v katolíckom Chráme sv. Alžbety vo Zvolene. Stretnutia sa zúčastnil náš pán dekan Jozef Kraus, pán kaplán Martin Ščúry, pán farár Karol Vozár. Ako hostí pán dekan privítal evanjelickú farárku Líviu Mojzsisovú, pravoslávneho duchovného otca Mareka Ignacíka a gréckokatolíckeho duchovného otca Petra Sahajdu.

Od svätej Alžbety do Vianoc nebolo tak ďaleko. V srdciach nám doznievali slová otca biskupa a listy svätého Františka z hry „Malý Bask“. A už vďaka šikovným farníkom a farníčkam, stál v upratanom kostole stromček s Betlehemom. Jasličky pred oltárom obdivovali najmä detské očká.

My, miništranti z farnosti Zvolen-mesto, sme ani tento rok nechceli sedieť cez zimné prázdniny doma, a tak sme sa vybrali na pár dní na sústredenie na chatu Močiar. Cestovali sme autobusmi a čas medzi prestupmi sme si krátili pri zamrznutom Belianskom tajchu. Zatiaľ, čo sa jedni snažili skúšať kameňmi tvrdosť ľadu, druhí si užívali výhľady, a tí zdatnejší sa otužovali vo vode. Jeden miništrant poznamenal: “Nevedel som, že s miništrantmi je aj čakanie zábava.“ Potom sme sa dočkali ďalšieho autobusu, ktorý nás odviezol už priamo do našej destinácie.

V Banskobystrickej diecéze už niekoľko týždňov putuje relikvia patróna diecézy sv. Františka Xaverského. Deje sa tak vrámci prebiehajúceho Roka sv. Františka Xaverského, ktorý vyhlásil diecézny biskup Marián Chovanec pri príležitosti 400. výročia svätorečenia nášho patróna. Počas jedného týždňa si vzácnu relikviu mohli uctiť aj veriaci vo farnostiach zvolenského dekanátu.

Farnosť Zvolen – mesto si v novembri pripomenula sviatok svojej patrónky – sv. Alžbety Uhorskej. Na tento deň sa veriaci pripravovali týždňovou duchovnou obnovou, ktorú viedli bratia dominikáni zo susednej farnosti. Slávnostnú svätú omšu celebroval banskobystrický diecézny biskup Marián Chovanec, ktorý pripomenul najvýznamnejšie vlastnosti tejto svätice. Mesto Zvolen 17. novembra oslávilo svoju patrónku sv. Alžbetu Uhorskú. Zomrela ako 24-ročná, ale patrí medzi najvýznamnejších svätcov v Cirkvi. Počas života dokázala obdivuhodným spôsobom pomáhať druhým ľuďom. Banskobystrický biskup Marián Chovanec počas svojej homílie povedal: „Slávime patrónku nášho kostola, slávime sv. Alžbetu, ktorá je najpopulárnejším svätcom u nás na Slovensku. Naše štatistiky hovoria, že najviac kostolov a chrámov na Slovensku máme zasvätených Panne Márii, Matke Božej. Ale ten najväčší chrám, najväčší kostol, ktorý sa nachádza na Slovensku, je zasvätený práve sv. Alžbete a je to katedrála – Dóm sv. Alžbety v Košiciach.“

Miestny kňaz Jozef Kaniansky, ktorý už roky pôsobí vo Zvolene, oslávil 17.novembra svoje 78. narodeniny. Ako povedal, svätú Alžbetu vníma ako veľkú postavu katolíckej cirkvi a vyzdvihol aj význam farského kostola: „Tento kostol bol postavený deväť rokov od Alžbetinho svätorečenia, ktorý bol ako prvý v Uhorsku zasvätený sv. Alžbete. Bola tu aj nemocnica a hoci kostol už nie je v takej podobe ako kedysi, sv. Alžbeta je pre toto mesto veľmi známa. Aj na Slovensku je veľa kostolov zasvätených sv. Alžbete.“

Známa gospelová skupina Lamačské chvály organizuje každý piatok chválové večery. Často bývajú len online formou, jeden piatok však zavítali aj do Zvolena, kde v kostole sv. Dominika spestrili večernú svätú omšu a po nej spoločenstvo Dismas povzbudilo veriacich svojimi svedectvami. Do kostola sv. Dominika vo farnosti Zvolen – Západ prišli jeden októbrový piatok stovky veriacich, ktorí chceli zažiť spoločenstvo, modlitbu, chvály a vypočuť si povzbudivé svedectvá. Toto všetko mohli prežiť spolu s členmi gospelovej skupiny Lamačské chvály, ktorí po svätej omši zaspievali známe kresťanské piesne. Radosť zo spoločného večera vyjadril aj líder skupiny Braňo Letko: „Dnes sme mali takú túžbu len sa stretnúť. My sme ani netušili, že toto je miesto, kde sa zmestí tak veľa ľudí, ale to, že sme všetci mohli spoločne vstúpiť do modlitby, to bolo úžasné. A to, čo ma najviac dostalo, bolo, keď páter otvoril Bohostánok a celý kostol si len kľakol a všetci sme spievali Pánovi, to bolo niečo super. Najlepší režisér je len jeden a to je náš Boh.“

Farníci si každý rok pri príležitosti sviatku svojej patrónky pripravia divadelné predstavenie, v ktorom priblížia život nejakého svätého. Keďže banskobystrická diecéza slávi tento rok Rok sv. Františka Xaverského, ochotníci predstavili život práve tohto svätca. Režisérka predstavenia Lívia Sebíňová povedala, že divadlo je spravené na dve fázy – jeho krátky životopis a jeho listy, ktoré sú autentické: „Práve tie listy sú dôležité, lebo dotvárajú ten jeho život a ukazujú nám jeho nádherné vnútro.“ Do prípravy divadla sa zapojilo viacero farníkov. Hercami boli nielen deti, ale aj ich rodičia a ďalší dospelí. Jednotlivé dejstvá boli doplnené piesňami detského farského zboru. Hlavnú postavu sv. Františka stvárnil Marián Drugda, ktorý povedal, že táto úloha bola preňho veľmi obohacujúca a tento svätec mu je inšpiráciou aj do jeho osobného života: „Keď som čítal tie jeho listy, tak som si uvedomil, že v akej dobe žili pred tými 500 rokmi a koľko ťažkostí museli prekonať. Sv. František musel byť naozaj zasiahnutý Kristom, že ho to neprešlo, a že ho tá veľká túžba ohlasovať Krista hnala cez všetky nástrahy. A ja tiež tak túžim po tom, aby som bol tak zasiahnutý, lebo človek aj počuje to slovo, aj to chce robiť, ale nejde to. Musí to prísť zvnútra a musíme sa modliť a prosiť o Božiu milosť, aby nás Kristus tak zasiahol, aby sme o tom nemohli nehovoriť.“