Naše spoločenstvo

Sedeli na lavičke dvaja starí (možno aj vojenskí) penzisti. Jeden sa pýta: – „Počuj, starec a načo je taký život? Som starý, boľavý. Po nociach nespím. Robiť nevládzem, ani sa mi už nechce. Načo? Ani zdravie už nie je to, čo bolo. Veľa toho nezjem a to svoje už máme poctivo odpité. Nedávno som počul, že takí, ako som ja len zaťažujú systém a ... , no viac som nepočul, lebo som skoro hluchý. Ak by som aj chcel niečo povedať – tak zistím, že ma nemá kto počúvať. Taký paskudný život to už je len pľuhavina.“

Mnohí z nás určite poznajú túto staršiu pieseň. Pospevujeme si ju hlavne v tomto období, keď stojíme pred bránami Adventu. Akékoľvek očakávanie je niekedy viac ako sama udalosť. Pre Advent to platí dvojnásobne. Vždy ho sprevádzali mnohé aktivity, počnúc rorátmi, svätými spoveďami, duchovnými obnovami. Duša sa napĺňala radostným očakávaním príchodu Kráľa. Občas sme duchovné aktivity preplietli radostným stretnutím s priateľmi pri punči vo vianočnej dedinke na námestí, či návštevou mikulášskeho predstavenia našich detí.

Nový šat farského časopisu na ohlasy čitateľov nenechal na seba dlho čakať. Či už osobne, ale formou správy, ste sa nám ozvali. Veľmi pekne vám ďakujeme a verím, že i naďalej nám ostanete verní, nielen spätnou väzbou, ale i nápadmi, čo by ste chceli v najbližších číslach nájsť.

Prinášame vám skúsenosť nášho rodáka, otca Ondreja, z jeho misijnej služby v Kazachstane. Príbeh o babičke s koronou a solidárnej úcte. V nemocnici špecializovanej na choroby spôsobené vírusom Covid-19 sa ocitla istá osemdesiatročná babička. Bola na izbe spolu so svojím osemdesiatpäťročným manželom. Tento manželský pár bol spočiatku spolu, ale po niekoľkých dňoch, kvôli ťažkému priebehu choroby, muža Ivana zobrali na JIS. Na susednej izbe, hneď pri manželoch, ležal istý muž, ktorý sa s nimi podľa možnosti delil o jedlo, nápoje a ovocie, ktoré mu denne prinášali jeho známi. Keď videl babičkin neutíchajúci kašeľ, podelil sa s ňou aj s kvapkami proti kašľu. Požičiaval im dokonca aj svoj mobil, aby boli v kontakte so svojimi deťmi. Oni mu na oplátku často ponúkali banány.

Niekoľko dní pred adventom slovenská redakcia rádia Vatikán odvysielala jeden príbeh o mladej rodine z Talianska. Nie rozprávkový, hoci sa takým môže zdať. Redaktor začal asi takto: „Pred časom mi pri rozhovore jedna zo študentiek medicíny povedala: „Na prednáške nám povedali, že ak zistíme u tehotnej matky anencefalitický plod, máme jej podať liek s abortívnymi účinkami bez toho, aby sme ju na to museli upozorňovať‘‘! Bolo to tak? Po podobných „prednáškach“ ohľadom abortov som tomu schopný uveriť. Teda i podľa tých, ktorí by mali vychovávať o úcte k ľudskému životu, počúvame namiesto toho návod ako vraždiť. „Veď aj tak dlho neprežije“... argumentujú.

Deti a mladí z farnosti Zvolen – Západ sa zapojili do iniciatívy Milión detí sa modlí ruženec. Spoločne tak prosili za jednotu a mier vo svete. Naši mladí farníci so svojimi rodičmi sa stretli v pondelok 18. októbra a pred večernou svätou omšou sa spolu pomodlili radostný ruženec. V sprievode našej hudobníčky Lydky sme celý tretí desiatok zaspievali a pridali sme aj ďalšie mariánske piesne. Spoločne sme tak chceli povzbudiť naše deti, aby – tak ako nás vyzýva pápežská nadácia ACN Pomoc trpiacej Cirkvi – neváhali v ťažkých časoch obracať sa na Boha, dôverovať Mu a nájsť v Ňom oporu.

Október sme začali modlitbou svätého ruženca v kaplnke nášho farského kostola. Päť vybraných piatakov sa „predmodlievalo“ sv. ruženec na úmysel všetkých žiakov cirkevnej školy, jej zamestnancov a za priaznivcov a dobrodincov školy, za ktorých sme veľmi vďační.

Častokrát sa pred samotnými sviatkami opakuje niekoľko fráz. Šťastie, pokoj, radosť... Častokrát sú to len formálne želania. Stáva sa, že nás strhnú okolnosti a povinnosti. Ani si nevšimneme ako a ukradnú nám celé sviatky. Ako by len prefrčali okolo nás.

Miništranti farnosti Zvolen-mesto si v piatok 12. 11. 2021, počas svojho miništrantského stretnutia zvolili svojho nového lídra, ktorý ich bude v najbližších rokoch viesť a usmerňovať pri službe, či už pri Kristovom oltári, ale aj pri formovaní morálneho života. Stal sa ním dlhoročný miništrant s množstvom skúseností – Ondrej Priškin.