Naše spoločenstvo

Naše spoločenstvo

Najnovšie články

Ružencová Matka

Ružencová Matka

Alžbeta Paulíková
21. novembra 2022

Vo farnosti Zvolen – Západ tento víkend oslávili sviatok Ružencovej Panny Márie. Kostol sv. Dominika je vyhlásený za pútnické miesto práve ku cti Ružencovej Panny Márie. Veriaci sa počas celého týždňa duchovne pripravovali na túto slávnosť a každý deň rozjímali nad exhortáciou pápeža Františka Amoris Laetitia čiže Radosť z lásky. Do kostola sv. Dominika počas prvého októbrového týždňa prichádzali aj veriaci z viacerých okolitých farností. Spoločne sa pripravovali na odpustovú slávnosť Ružencovej Panny Márie, ktorú slávili v nedeľu 9.októbra. Každý deň počas sv. omše mal príhovor jeden dominikán, ktorý približoval časť dokumentu Svätého Otca Františka Amoris Laetitia. Prečo práve tento dokument, vysvetľuje páter Rafael Tresa: „Chceme sa práve počas tejto našej odpustovej slávnosti zamerať na rodiny, na ich posvätenie a práve na to, čo Svätý Otec vo svojej exhortácii vyzýva – Radosť z lásky – aby sme pomohli rodinám nájsť túto radosť a aby sme im to pomáhali vyprosovať od Pána Boha a Panny Márie.“ V utorok na sviatok svätého Františka z Assisi bol hosťom páter Dominik Letz, ktorý niekoľko rokov pôsobil vo farnosti Zvolen – Západ. Veriacim priblížil dokument pápeža Františka aj v spojitosti s týmto svätým. „Amoris Laetitia zmieňuje aj svätého Františka z Assisi ako svätca, ktorý bol fascinovaný tým, čo videl v živote Svätej Rodiny. A práve toto je také nádherné prepojenie modlitby posvätného ruženca, konkrétne tých radostných tajomstiev, a tejto témy nášho rodinného, manželského, každodenného života. Myslím si, že práve Ježiš Kristus je tým priesečníkom, keď rozjímame nad tajomstvami ruženca a nad životom Svätej Rodiny, že môžeme Ho objaviť a napriek tomu, že Svätá Rodina zažívala aj veľmi ťažké okamihy, Ježiš vždy naplnil túto skutočnosť svojou vernou láskavou prítomnosťou.“ V sobotu pokračovala duchovná príprava výnimočným programom. Začal sa modlitbou posvätného ruženca, ktorý sa pomodlili deti z našej farnosti. Po svätej omši bola prednáška otca Martina Rečla, riaditeľa arcidiecézneho centra pre rodinu v Košiciach. Vo svojom príhovore priblížil tému Jubilejného roka rodiny: „Rodinná láska je povolanie a cestou k svätosti. Táto cesta sa kráča malými krokmi. A čo rodinu spája, čo je jej zmyslom? No predsa žiť lásku. Učiť sa tomu musíme celý život. To je to, čo dostávame od mala zadarmo, dostávame to od Pána Boha nezištne a to sa aj rozdáva v rodinách. Tú lásku sa učíme potom žiť prakticky v rodinách, vo vzťahoch, v službe, v obetovaní a darovaní seba. Láska znamená na prvom mieste nechať sa milovať a potom aj rozdávať sa pre druhých.“ Na záver otec Martin povzbudil prítomných, aby dokázali ľahšie prijímať svoj kríž. Ako príklad priblížil život Chiary Corbelly Petrillo, ktorej proces blahorečenia práve prebieha. Zomrela ako 28-ročná, svoj život zasvätila Bohu, manželovi a ich deťom. Dve z nich zomreli krátko po narodení, tretie sa narodilo zdravé, ale počas tehotenstva už samotná Chiara vážne ochorela. Napriek tomu sa učila vo všetkom povedať Pánu Bohu áno. „Učila sa ten kríž zobrať tak, aby to bolo súčasťou jej cesty lásky, jej cesty za Pánom Ježišom. Napriek tomu aký mala veľmi ťažký život, aké kríže niesla aj kvôli jej chorobe, jej tvár žiari, keď vidíme jej fotky,“ dodal otec Martin Rečlo. Po prednáške mohli pútnici ostať v kostole sv. Dominika až do polnoci a spoločne vyprosovať milosti pre všetky rodiny. Výnimočnosťou bola modlitba akatistu požehnania rodín. Program pokračoval modlitbou ruženca a adoráciou, ktorá bola ukončená Eucharistickým požehnaním, ktoré dostali prítomný individuálne. Celotýždňová duchovná príprava vyvrcholila v nedeľu slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval honorárny banskobystrický dekan Jaroslav Pecha. Vo svojom príhovore povedal, že aj tento sviatok Ružencovej Panny Márie nám chce priblížiť našu spásu, ktorá sa začína tým, že povieme Pánu Bohu áno: „Tak ako aj Panna Mária povedala „Nech sa mi stane“, tak aj každý, kto chce ísť cestou spásy, musí povedať áno. Ani pre Pannu Máriu to nebolo jednoduché, ona nevedela, čo ju čaká, ale tá dôvera v Pána Boha bola veľká. Nevedela všetko a pritom to vierou vedela prijať. Takže ona nám ukázala cestu.“ Celotýždňová duchovná príprava na slávnosť Ružencovej Panny Márie bola aj duchovnou obnovou našej farnosti. Sme vďační, že nás naši kňazi dominikáni každý deň povzbudzovali a usmerňovali v tom, ako máme žiť vo svojich rodinách, ale aj v ďalších vzťahoch. Veríme, že všetky rady a úvahy dokážeme preniesť aj do praktického života a čerpať z nich ešte dlhé obdobie. **AUTOR:** Alžbeta Paulíková **FOTO:** Archív redakcie, rok 2019

Ružencová Matka
Naše spoločenstvo

Ružencová Matka

Alžbeta Paulíková
21. novembra 2022

Vo farnosti Zvolen – Západ tento víkend oslávili sviatok Ružencovej Panny Márie. Kostol sv. Dominika je vyhlásený za pútnické miesto práve ku cti Ružencovej Panny Márie. Veriaci sa počas celého týždňa duchovne pripravovali na túto slávnosť a každý deň rozjímali nad exhortáciou pápeža Františka Amoris Laetitia čiže Radosť z lásky. Do kostola sv. Dominika počas prvého októbrového týždňa prichádzali aj veriaci z viacerých okolitých farností. Spoločne sa pripravovali na odpustovú slávnosť Ružencovej Panny Márie, ktorú slávili v nedeľu 9.októbra. Každý deň počas sv. omše mal príhovor jeden dominikán, ktorý približoval časť dokumentu Svätého Otca Františka Amoris Laetitia. Prečo práve tento dokument, vysvetľuje páter Rafael Tresa: „Chceme sa práve počas tejto našej odpustovej slávnosti zamerať na rodiny, na ich posvätenie a práve na to, čo Svätý Otec vo svojej exhortácii vyzýva – Radosť z lásky – aby sme pomohli rodinám nájsť túto radosť a aby sme im to pomáhali vyprosovať od Pána Boha a Panny Márie.“ V utorok na sviatok svätého Františka z Assisi bol hosťom páter Dominik Letz, ktorý niekoľko rokov pôsobil vo farnosti Zvolen – Západ. Veriacim priblížil dokument pápeža Františka aj v spojitosti s týmto svätým. „Amoris Laetitia zmieňuje aj svätého Františka z Assisi ako svätca, ktorý bol fascinovaný tým, čo videl v živote Svätej Rodiny. A práve toto je také nádherné prepojenie modlitby posvätného ruženca, konkrétne tých radostných tajomstiev, a tejto témy nášho rodinného, manželského, každodenného života. Myslím si, že práve Ježiš Kristus je tým priesečníkom, keď rozjímame nad tajomstvami ruženca a nad životom Svätej Rodiny, že môžeme Ho objaviť a napriek tomu, že Svätá Rodina zažívala aj veľmi ťažké okamihy, Ježiš vždy naplnil túto skutočnosť svojou vernou láskavou prítomnosťou.“ V sobotu pokračovala duchovná príprava výnimočným programom. Začal sa modlitbou posvätného ruženca, ktorý sa pomodlili deti z našej farnosti. Po svätej omši bola prednáška otca Martina Rečla, riaditeľa arcidiecézneho centra pre rodinu v Košiciach. Vo svojom príhovore priblížil tému Jubilejného roka rodiny: „Rodinná láska je povolanie a cestou k svätosti. Táto cesta sa kráča malými krokmi. A čo rodinu spája, čo je jej zmyslom? No predsa žiť lásku. Učiť sa tomu musíme celý život. To je to, čo dostávame od mala zadarmo, dostávame to od Pána Boha nezištne a to sa aj rozdáva v rodinách. Tú lásku sa učíme potom žiť prakticky v rodinách, vo vzťahoch, v službe, v obetovaní a darovaní seba. Láska znamená na prvom mieste nechať sa milovať a potom aj rozdávať sa pre druhých.“ Na záver otec Martin povzbudil prítomných, aby dokázali ľahšie prijímať svoj kríž. Ako príklad priblížil život Chiary Corbelly Petrillo, ktorej proces blahorečenia práve prebieha. Zomrela ako 28-ročná, svoj život zasvätila Bohu, manželovi a ich deťom. Dve z nich zomreli krátko po narodení, tretie sa narodilo zdravé, ale počas tehotenstva už samotná Chiara vážne ochorela. Napriek tomu sa učila vo všetkom povedať Pánu Bohu áno. „Učila sa ten kríž zobrať tak, aby to bolo súčasťou jej cesty lásky, jej cesty za Pánom Ježišom. Napriek tomu aký mala veľmi ťažký život, aké kríže niesla aj kvôli jej chorobe, jej tvár žiari, keď vidíme jej fotky,“ dodal otec Martin Rečlo. Po prednáške mohli pútnici ostať v kostole sv. Dominika až do polnoci a spoločne vyprosovať milosti pre všetky rodiny. Výnimočnosťou bola modlitba akatistu požehnania rodín. Program pokračoval modlitbou ruženca a adoráciou, ktorá bola ukončená Eucharistickým požehnaním, ktoré dostali prítomný individuálne. Celotýždňová duchovná príprava vyvrcholila v nedeľu slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval honorárny banskobystrický dekan Jaroslav Pecha. Vo svojom príhovore povedal, že aj tento sviatok Ružencovej Panny Márie nám chce priblížiť našu spásu, ktorá sa začína tým, že povieme Pánu Bohu áno: „Tak ako aj Panna Mária povedala „Nech sa mi stane“, tak aj každý, kto chce ísť cestou spásy, musí povedať áno. Ani pre Pannu Máriu to nebolo jednoduché, ona nevedela, čo ju čaká, ale tá dôvera v Pána Boha bola veľká. Nevedela všetko a pritom to vierou vedela prijať. Takže ona nám ukázala cestu.“ Celotýždňová duchovná príprava na slávnosť Ružencovej Panny Márie bola aj duchovnou obnovou našej farnosti. Sme vďační, že nás naši kňazi dominikáni každý deň povzbudzovali a usmerňovali v tom, ako máme žiť vo svojich rodinách, ale aj v ďalších vzťahoch. Veríme, že všetky rady a úvahy dokážeme preniesť aj do praktického života a čerpať z nich ešte dlhé obdobie. **AUTOR:** Alžbeta Paulíková **FOTO:** Archív redakcie, rok 2019

Duchovná obnova ruženčiarov
Naše spoločenstvo

Duchovná obnova ruženčiarov

Alžbeta Paulíková
21. novembra 2022

Členovia ružencového bratstva z farnosti Zvolen – Západ mali spoločnú duchovnú obnovu. Stretli sa v Kostole sv. Dominika, aby rozjímali nad modlitbou ruženca, ale aj nad Pannou Máriou a jej úlohou v našich životoch. Spoločne si tiež obnovili sľuby členov ružencového bratstva. Duchovnú obnovu vo farnosti Zvolen Západ viedol promótor pre ruženec dominikán páter Matej Šulík. Vo svojom príhovore povzbudil veriacich k jednote spoločenstva. Ruženec je podľa jeho slov dar, cez ktorý si veriaci môžu vyprosiť mnoho požehnaní, ale aj uzdravení. Svoj príhovor zameral aj na dosiahnutie svätosti: „Svätosť spočíva v tom, že keď spadnem, keď zbadám svoj hriech, tak ho vyznám, a tým pádom môžem rásť. To je ten hlavný dôvod, aby nás hriech nezahanboval do takej miery, že ja potom všetko skrývam, ale poviem si vo svojom vnútri pravdu a idem ďalej,“ povedal veriacim páter Matej Šulík. V ďalšej prednáške páter Matej poukázal na dôležitosť modlitby ruženca, cez ktorý sa prihovárame Panne Márii. Ruženec prirovnal k bijúcemu srdcu, ktorý drží v človeku život. „Pravá modlitba, neustále opakujúca sa – to je tlkot duchovného srdca, ktorý nás potom nesie cez všetky životné situácie, ktoré zažívame a ku ktorým potom patrí aj hriech. Vďaka modlitbe však my ostávame pokojní. Ak aj prídeme o pokoj, modlitba nám ho vráti a my sme schopní vyznať svoj hriech.“ Pátra Mateja veriaci vo Zvolene dobre poznajú. Svoj rehoľný život začínal práve vo farnosti Zvolen – Západ, kde sa s veriacimi pravidelne modlieval posvätný ruženec. Preto boli veľmi radi, keď si po dlhšej dobe mohli vypočuť jeho príhovory. „Počas tých rokov sa páter Matej s farnosťou dennodenne modlil ruženec a bol pre nás obrovským vzorom. Dnes ma zaujali jeho slová – modliť sa znamená byť zachránený, modlíme sa, čiže robíme si cestu do srdca toho, koho máme radi – to je dar, ktorý je nám daný v ruženci,“ povedala horliteľka miestneho ružencového bratstva Anna Hanková. Ružencové bratstvo vo Zvolene na Západe funguje od roku 1996. Má päť ruží a jednu neúplnú skupinu. Dohromady má 107 členov. Jednou z horliteliek ruže je aj Viera Michalčáková, ktorá po duchovnej obnove tiež vyjadrila radosť a povzbudenie: „Na túto duchovnú obnovu sme sa veľmi tešili, keďže bola dosť dlho pandémia a nemohli sme sa takto stretávať. Duchovná obnova nám dala veľmi veľa, pretože páter Matej nám zdôrazňoval dôležitosť modlitby k Panne Márii – ako sa máme správne modliť, ako máme ponímať ruženec a ako máme používať aj tie strelné modlitby k Panne Márii.“ Veriaci sa počas spoločného dňa tiež modlili posvätný ruženec, v tichosti rozjímali pred Sviatosťou Oltárnou a obnovili si sľuby členov ružencového bratstva. Na záver sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Páter Matej Šulík robí ružencové duchovné obnovy vo farnostiach po celom Slovensku. Často príde povzbudiť členov bratstva, ale ako uviedol, v mnohých farnostiach si chcú založiť ružencové spoločenstvo po prvýkrát alebo obnoviť to, ktoré prestalo fungovať. Aj takýmto spôsobom pomáha, aby aj v ďalších farnostiach fungovalo duchovné a modlitebné spoločenstvo. **AUTOR:** Alžbeta Paulíková **FOTO:** archív p. Mateja

Plnosť darov Ducha svätého
Naše spoločenstvo

Plnosť darov Ducha svätého

Veronika Plichtová
21. novembra 2022

Po troch rokoch prípravy na prijatie sviatosti birmovania konečne nadišiel vo farnosti Božského Srdca Ježišovho ten slávnostný deň. Päťdesiatosem mladých i dospelých prijalo v sobotu 17. septembra 2022 z rúk otca biskupa Mariána Chovanca plnosť darov Ducha Svätého. Spolu s rodinnými príslušníkmi mohli deň predtým pristúpiť k sviatosti zmierenia. V celom predchádzajúcom týždni sa ich duchovná príprava zintenzívnila na svätých omšiach i po nich. My, ostatní, sme prosili za birmovancov a ich rodiny, aby slávnosť mala dôstojný priebeh a Duch Svätý pôsobil v celej farnosti. Slávnostne vyzdobený kostol naplnili do polovice birmovanci so svojimi birmovnými rodičmi. Veľký kňaz dnes prišiel k nám, požehnanie nesie nám. Veľmi silným okamihom bol samotný príchod otca biskupa, pastiera, ktorý s láskou a pokorou žehnal prítomných. Vo svojej kázni na začiatku poďakoval kňazom i animátorom za to, že pripravili mladých na prijatie sviatosti. Potom sa prihovoril samotným birmovancom. Vyzdvihol dôležitosť hľadania Boha nielen vedecky, úvahovo, filozoficky, ale intuitívne – srdcom. Intuícia nás privádza k tomu, že Boh je. Intuícia, reč srdca, nás sprevádza celým životom. Niektoré povolania by bez nej nemohli existovať. Otec biskup pripomenul, že v každom človeku je prirodzená túžba po pravde, spravodlivosti, šťastí. Vieme, že vo svete to tak nikdy nebude, že ich nikdy nedosiahneme. Prečo sme však stvorení? Pre to, aby sme nikdy nedosiahli šťastie? Nie. Môžeme ich dosiahnuť iba v Bohu. Tak sa napĺňajú slová sv. Augustína: „Nespokojné je ľudské srdce, pokiaľ nespočinie v Bohu.“ Vďaka plnosti darov Ducha Svätého dokážeme odpovedať na otázky, ktoré nám život kladie a smerovať k Bohu. Svoju kázeň uzavrel otec biskup príkladom zo života Svetlany Stalinovej, dcéry J. V. Stalina. Materiálne mala všetko, chýbalo jej však rodinné teplo. Vyštudovala literatúru, ktorá sa stala jej životnou radosťou. Pokúšala sa založiť si rodinu, striedala partnerov, šťastie, lásku však nedosiahla. Chcela si siahnuť na život, ale jeden zo známych jej na krúžku spisovateľov povedal, že jej chýba Boh. Potom našla vieru a kresťanský život. Emigrovala zo Sovietskeho zväzu a dožila sa 85 rokov. Otec biskup vyzval birmovancov, aby aj oni v slobode takto žili svoju vieru. Srdcia všetkým napĺňala obrovská vďačnosť za povzbudivé slová pastiera. Chválou, modlitbou a spevom znel celý chrám, kým birmovanci prijímali plnosť Darov Ducha Svätého. Ďakujeme Bohu za všetko: za našu farnosť, za kňazov i za more milostí, ktoré sa vyliali na náš chrám v tento požehnaný deň! **AUTOR:** Veronika Plichtová **FOTO:** archív farnosti Sekier

Seminár Zbav nás Zlého
Naše spoločenstvo

Seminár Zbav nás Zlého

Jana Spodniaková
21. novembra 2022

Začiatkom septembra sa v Lieskovci uskutočnil seminár Zbav nás Zlého, druhá časť – Boj. Prvá časť bola vo Zvolenskej Slatine na jar 2020. Viedol ho dp. Jozef Maretta, kňaz Prešovskej eparchie. Dozvedeli sme sa ako diabol útočí, aký boj používa, ako ho môžeme spoznať, aké má stratégie a kedy diabol vyhráva a čo o tom hovorí Sväté písmo. Aké je dôležité čítať a žiť s Božím Slovom, lebo aj vo sv. Písme Boh hovorí „Môj ľud hynie, lebo nemá poznania.“ (Oz 4,6). Vyústením tejto témy boli rady ako odpovedať na útoky diabla a že Ježiš je víťazom. Celé stretnutie bolo spojené workshopmi, adoráciou a sv. omšami. Ďakujeme bratovi Jozefovi Marettovi za vedenie kurzu, p. kaplánovi za kňazskú službu a všetkým organizátorom zo Zvolenskej Slatiny, že tento kurz zorganizovali v našej blízkosti a nemusíme cestovať na východ Slovenska. Okrem semináru Zbav nás Zlého rozdeleného na tri časti, Centrum pre rodinu Sigord (https://centrumsigord.sk) organizuje ešte Kurz Rút pre manželov a Kurz Samuel pre rodičov. Podobným témam sa brat Jozef Maretta venuje aj vo svojej knihe Sme vo víťaznom tíme, ktorá je aktuálne v predaji.

Patrón svätý František
Naše spoločenstvo

Patrón svätý František

ThDr. Gabriel Brendza
21. novembra 2022

Zakladajúcu listinu troch nových diecéz vydala panovníčka Mária Terézia 15. januára 1776 vo Viedni a pápež túto skutočnosť definitívne schválil 13.3.1776, keď vydal zakladajúcu bulu „Regalium principum“. Za prvého biskupa banskobystrickej diecézy bol vymenovaný gróf František Berchtoldt, ktorý po potvrdení pápežom prijal konsekráciu v Dóme sv. Martina v Bratislave 13.10.1776. Príchod biskupa do Banskej Bystrice sa odohral 28.10.1776 o 3. hod. popoludní. Záznamy hovoria, že v ten deň bolo pochmúrne počasie, poprchávalo, ale ani táto skutočnosť nemohla prekaziť sviatočnú náladu veriacich z mesta a širokého okolia. Biskupa uvítalo početné bandérium (sprievod sviatočne oblečených jazdcov na koňoch) pri Kremničke a potom sprevádzalo biskupský koč ku slávobráne na Huštáku, kde čakali na biskupa predstavení mesta a početné kňazstvo z mesta a okolia. Po uvítaní za hlaholu zvonov o štvrtej popoludní biskup vošiel do zámockého kostola Nanebovzatia Panny Márie, kde odznelo slávnostné „Te Deum“ a biskup udelil svojim veriacim prvé arcipastierske požehnanie. Na druhý deň 29. 10. 1776 (utorok) sa konala slávnostná inštalácia biskupa vo farskom kostole v Banskej Bystrici, ktorý na biskupa pôsobil mohutným dojmom a chcel si ho zvoliť za svoju katedrálu.

Objav Krista
Naše spoločenstvo

Objav Krista

Jana Krajčíková
21. novembra 2022

V posledné októbrové ráno sa vo farskej zasadačke stretlo vyše 50 ľudí. Dôvodom bola túžba znovu objaviť Krista vo svojom živote. Nie, že by ho títo ľudia stratili, ale túžia s ním žiť ešte bližšie. Počas týchto šiestych kurzov sa budú stretávať pri spoločnej modlitbe, prednáškach a prácach v skupinách. Kurz pod názvom „Objav Krista“ vznikol ako pokračovanie ľudových misií vo farnosti Zvolen-mesto. Kurzu sa ujali pátri redemptoristi z Banskej Bystrice. Stretnutie sme začali spoločnou modlitbou a uvedením do celkového programu. Cieľom kurzu má byť zistenie, či chcem byť stredobodom pozornosti ja, alebo chcem, aby tým stredom pozornosti bol Kristus. Ako páter XXXXXX povedal: „Najlepšie to človek zbadá podľa toho, ako sa v našom živote prejavuje modlitba. Lebo, kto ako sa modlí, tak žije. Ďalším dôležitým bodom v živote kresťana je, či očakávam, že sa cez deň stretnem s Bohom. Objaviť Krista znamená, objaviť plán pre svoj život. Ježiš sa stal človekom, aby nás našiel. Je na nás, aby sme ho aj my hľadali.„ Počas kurzov nechýbajú svedectvá ľudí, ktorí sa stretli s dotykom Boha. Jedno také svedectvo vám, našim čitateľom, radi prinášame. Volám sa Dušan, som manžel, otec troch detí, učiteľ na katolíckom gymnáziu. Nepochádzam z veriacej rodiny a moju adolescenciu, dospievanie a vlastne aj dospelosť som prežíval v partii kamarátov s alkoholom, marihuanou a neviazanou zábavou. Pojem kresťan-katolík bol pre nás skôr urážkou a niečo, čím sme opovrhovali. V poslednom ročníku vysokej školy, kde som študoval učiteľstvo, som býval u rodičov a asi som nebol najpríjemnejším spolubývajúcim a asi ani synom. Zhodou okolností (za okolnosti som to považoval vtedy) sa v tom čase uvoľnilo miesto na Katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici, presne v kombinácii predmetov, ktorých štúdium som vtedy končil. Mamka prišla s tým, že ak nepôjdem na pohovor, tak pôjdem z domu, načo som reagoval typickým „ale mamááá“. No, ale vzhľadom nato, že som chcel niekde bývať a niečo jesť, tak som ju poslúchol. Ani som nevedel poriadne, kam to idem a čo to „katolícky“ znamená v názve školy. Takže ja s krabičkou cigariet, spomienkami na víkendové opíjanie sa, som sa ocitol v inštitúcii, o ktorej som si myslel, že hneď po roku stadiaľ pôjdem preč. A vtedy sa to začalo, Pán Ježiš to postupne na mňa vybaľoval a mňa krok za krokom, pomaly, presne podľa mojej individuálnej diagnózy, priťahoval lanami lásky: 1. Zistil som, že kresťania sú rovnakí ľudia – veselí, milí, moderní – ako ostatní. A vo mne sa začali búrať predsudky. Bol som ochotný zrazu počúvať. Nerozumel som, no bol som ochotný počúvať, ba dokonca som im začal závidieť. Závidieť to, že veria. Že veria v to, čo hovoria, keď sa modlili „Otče náš“. Ja som možno vtedy netúžil konkrétne po Kristovi, len po tom ich pocite svätého pokoja. No a tak som to skúsil, odriekal som „Otče náš“ – vedel som ho od starkej, Zdravas a Sláva Otcu som sa doučil , no ale nič sa nestalo. Žiadna zmena. Trochu sklamanie, ale na škole som zostal a závidel ďalej. 2. Na škole som spoznal medzi učiteľmi svoju budúcu manželku, ktorá sa stala pre mňa ďalším schodíkom ku Kristovi. Po uši zaľúbený som bol z lásky ochotný počúvať a prijímať jej svedectvo o Kristovi. Bolo to super, rozumom som bol ochotný pripustiť, že Ježiš existuje, no Jeho miesto bolo striktne vyhradené na nebesiach, bez dosahu na môj pozemský život. Ježiša bolo treba ísť pozrieť každú nedeľu do kostola, no tam aj zostával. 3. Nejaký čas po svadbe manželka navrhla, či by sme nezačali chodiť na stretko s inými veriacimi rodinami,. Ja nerád, no nechal som sa ukecať. Tu som sa napokon stretol s ľuďmi, ktorí žili s Ježišom svoj každodenný život, ich Ježiš nebol zavretý v kostole alebo vysoko na nebi. Ich Ježiš chodil s nami na stretká, ich Ježiš s nimi chodil do práce, staral sa s nimi o deti. A ja som bol v šoku... môže byť Ježiš naozaj živý, nie len akože, ale naozaj ŽIVÝ ? Zrazu som bol ochotný to pripustiť... pamätám si však na konkrétny moment, kedy som prežil jeden z prvých Ježišových dotykov, bolo to vtedy, kedy som prvýkrát Ježiša oslovil menom. Dovtedy bolo predsa babské a trochu trápne spomínať meno Ježiš. V ten večer som prvý krát Ježiša oslovil, Ježiš... Ježiš... skončilo to, že sám večer v aute som kričal Ježišovo meno... bláznovstvo no tento dotyk mi meni dodnes život. Po celý tento čas sa mi menil život. Čoraz viac a viac... prestal som fajčiť a zbavoval sa mojich závislostí. Hodnotou sa mi stala moja rodina, moje deti, túžba byť dobrým otcom a manželom. Všetko to, čo Ježiš cez ľudí a situácie robil a robí v mojom živote, je proces. Nie vždy rozumiem, čo jednotlivé kroky znamenajú, ale sú dávkované presne a vedú k Nemu. Čo je úplne na tom najlepšie, je to, že ono to vôbec nekončí. On stále prekvapuje, pomáha, koná. Vďaka ti, Ježiš. **AUTOR:** Jana Krajčíková **FOTO:** Jozef Kraus

Veni Sancte!
Naše spoločenstvo

Veni Sancte!

Patrik Halčin
21. novembra 2022

Po roku sme opäť privítali nový akademický rok 2022/2023. Slávnostné slávenie sv. omše s prívlastkom „Veni Sancte“, sa konalo 27. septembra o 17. hod. v Kostole sv. Alžbety Uhorskej za účasti študentov a veriacich z farnosti Zvolen mesto. Sv. omšu celebroval nový správca Centra univerzitnej pastorácie Emauzských učeníkov, Fr. Matúš Kušnír OP. Veni Sancte sa nieslo v znamení vzývania Ducha Svätého a prosbe o Jeho dary potrebné k práci a učeniu sa. Ako pri sv. omši, nie raz, zaznelo, je potrebné sa aj modliť, a aj pracovať. Už sv. Benedikt v stredoveku vyzýval a pozýval ľudí k modlitbe a k práci. Duchovní otcovia dnešných dní taktiež vyzývajú ľudí k tomu, aby sa najprv modlili a prosili Boha o pomoc, a až tak sa púšťali do práce, ktorá ich čaká. Otec Matúš v tomto duchu povzbudil mladých vysokoškolských študentov, učiteľov a pracovníkov, aby nikdy nezabudli sa modliť, prosiť a ďakovať Bohu za všetky nadobudnuté dobrodenia. Veríme, že sa dané slová odporúčania ujali v srdciach prítomných, a tak sa spolu s Bohom vydáme na cestu spoznávania, získavania a využívania informácií v škole a následne v živote. Tešíme sa na spoluprácu s o. Matúšom, ktorý tu je a bude pre nás počas roka. AUTOR: Patrik Halčin, študent TU ZVO FOTO: archív CUP

Škola začala
Naše spoločenstvo

Škola začala

Mária Krahulcová
21. novembra 2022

Exkurzia do Anglicka Po dlhšej prestávke sme opäť s našou školou zavítali do Anglicka. Počas 6 dní, od 12. do 17. septembra, 49 žiakov spolu s pani učiteľkou Pavlíkovou, Kleinovou a Krahulcovou navštívili Londýn, Oxford i Brighton. Cestovali Eurotunelom, viezli sa na vyhliadkovom kolese London Eye, veľa detí po prvýkrát cestovalo metrom, pozreli sa, ako funguje Tower Bridge, videli, ako sa most otvára pre prechod lodí po Temži, v Brightone si niektorí odvážlivci vyskúšali “jazdu” na vyhliadkovej “šiške” - British Airways i 360 a ešte veľa iných atrakcií. V Londýne mali možnosť vidieť a prejsť sa popri Houses of Parliament, Big Ben, Westminster Abbey, Downing Street, St. James’s Park, Buckingham Palace a Piccadilly Circus. Mnoho žiakov bolo očarených návštevou múzea Natural History Museum, kde mohli na vlastné oči vidieť kostry dinosaurov či zažiť simuláciu zemetrasenia. A vo vedľajšom Technickom múzeu si vyskúšať napríklad simuláciu letu na stíhačke. V Oxforde navštívili najznámejšiu školu Christ Church College a v jej katedrále sa pomodlili za zosnulú anglickú kráľovnú a uctili si jej pamiatku. Vďaka peknému počasiu, skvelej pani sprievodkyni a naozaj požehnanému času videli naši žiaci zaujímavé miesta, historické pamiatky a domov si priniesli nezabudnuteľné zážitky. Mliečny deň na ZŠ sv. Dominika Savia Dňa 28. septembra sme si opäť pripomenuli „Svetový deň mlieka na školách“. Voláme ho aj „Biely deň“. Každoročne v tento deň žiaci prvého stupňa i pani učiteľky prídu do školy oblečení v bielom, aby vyjadrili dôležitosť mlieka a mliečnych výrobkov pre naše zdravie. Celé vyučovanie bolo prispôsobené tomuto sviatku – žiaci mali možnosť pozrieť si interaktívne dvd Cesta mlieka, odpovedať na kvízové otázky, diskutovať o zdravej výžive, vytvorili zaujímavé plagáty, kravičky z plastelíny.... Počas prestávok sa konzumovali výlučne mliečne výrobky a pili mliečne nápoje. Veríme, že sa nám podarilo u detí vzbudiť záujem o pitie mlieka a prezentovať ho ako dôležitý zdroj výživy. Plavecký kurz Žiaci z cirkevnej školy absolvovali plavecký kurz takmer hneď na začiatku školského roka. Od 26. septembra do 30. septembra naši piataci zdokonaľovali svoje plavecké schopnosti. A tí, ktorí ešte plávať nevedeli, sa plávať naučili. V závere si zmerali sily v súťažiach, v ktorých víťazom bol každý. Veľká vďaka za zorganizovanie plaveckého výcviku patrí pánovi učiteľovi Sladkovskému a pani učiteľkám Janečkovej a Paľovovej. AUTOR a FOTO: Mária Krahulcová

Mesiac úcty
Naše spoločenstvo

Mesiac úcty

Jana Krajčíková
21. novembra 2022

ozrime sa na človeka očami mladého človeka zameraného viac na počítačovú techniku. Poďme na to tak nejako spätne a rozprávkovo. Raz sa mladý počítač sťažoval na toho starého a kritizoval jeho pomalosť. Ty si ako taký starý počítač, nemoderný. Nestíhaš, nepoznáš nové vymoženosti nás mladých a nové programy. Nevieš, o čom to teraz je, hrať rýchle a akčné hry. Nevieš, že zratúvať sa dá v tabuľke dnes oveľa ľahšie ako voľakedy. To, čo si ty urobil za hodinu, ja, nový program, to zvládnem za 10 minút. A dalo by sa ešte dlhšie a podrobnejšie pokračovať. V tom niekto položil otázku mladému sťažovateľovi: Vieš o tom, ty dnešný rýchly, obrnený a vypracovaný program, že si vyrástol na tomto starom počítači? A že si sa zdokonalil len vďaka tomu, že on už niečo prežil a postupne vychytal chyby a menil ich k lepšiemu? Vieš ty „naj“ program, že keby nebolo starého programu, nebolo by ani teba, ale vďaka starému si ty, a bude aj ten, čo príde po tebe mladom? Tak ako je dieťa odkázané na starostlivosť dospelého, tak je ta aj opačne. Keď človek prejde svoju životnú cestu sily, je odkázaný na pomoc dospelého, ktorý